Zahraničný výbor maďarského parlamentu prijal uznesenie odsudzujúce uplatňovanie kolektívnej viny na Slovensku. Budapešť upozorňuje, že by takéto opatrenia mohli byť neprijateľné, najmä ak ide o vlastníctvo a pôdu na etnickom základe.
Uznesenie reaguje na kontroverznú novelu slovenského trestného zákona, ktorá kriminalizuje spochybňovanie povojnových Benešových dekrétov. Maďarský výbor zároveň zdôraznil ochotu hľadať konštruktívne riešenia v bilaterálnom dialógu, informuje TASR.
Budapešť odmieta kolektívnu vinu
Predseda zahraničného výboru Zsolt Németh pre agentúru MTI uviedol, že princíp kolektívnej viny je „obzvlášť neprijateľný, keď by sa zmeny vlastníctva a vyvlastňovanie pôdy mali diať bez primeranej kompenzácie a na základe stále platných právnych dôsledkov, a to na etnickom základe“.
Németh pripomenul, že medzi Maďarskom a Slovenskom sa v posledných rokoch rozvinula „seriózna konštruktívna spolupráca, ktorá poskytuje dobrý základ pre nájdenie vhodného riešenia takýchto zložitých otázok“.
Uznesenie má byť postúpené aj výboru Národnej rady SR pre zahraničné veci.
Sporná novela a jej dôsledky
Novela slovenského trestného zákona, ktorá nadobudla účinnosť v decembri minulého roka, umožňuje uložiť až šesťmesačný trest odňatia slobody tým, ktorí verejne spochybnia povojnové usporiadanie, ktoré pripravilo tisíce Maďarov o majetok a občianstvo.
Prezident SR Peter Pellegrini podpísal novelu koncom minulého roka pred Vianocami, pričom zákon okrem iného zavádza trestný čin spochybňovania povojnových Benešových dekrétov. Zákon bol zverejnený 27. decembra a nadobudol účinnosť okamžite.
Index.hu uvádza, že novela vyvolala nespokojnosť maďarskej menšiny na Slovensku a kritiku zo strany maďarských politikov, čím sa otázka kolektívnej viny stala predmetom bilaterálneho napätia.
