Slovenské rodiny sa stále nachádzajú v nelichotivej finančnej kondícii. Hoci sa čistý finančný majetok jednotlivcov mierne zvýšil, stále je na chvoste krajín strednej a východnej Európy. Priemerne pripadá na jedného obyvateľa len niečo vyše desiatich tisíc eur, čo je výrazne menej než u našich susedov.
Súčasne rastie aj dlh, ktorý u nás patrí k najvyšším v regióne. Najväčší problém však nie je samotná výška dlhu, ale skutočnosť, že domácnosti nemajú vytvorenú dostatočnú rezervu, ktorá by ho vyrovnávala. Analýza roku 2024 upozorňuje, že „podiel dlhov na hrubých finančných aktívach domácností presahuje 50 %“, čo je v porovnávaných krajinách unikátne a signalizuje citlivé postavenie pri neočakávaných výdavkoch.
Obrovskú časť majetku pritom tvoria nehnuteľnosti, ktoré síce zvyšujú pocit bezpečia, no rýchla finančná dostupnosť pri nich prakticky neexistuje. Ako píše sita.sk, to znamená, že ak sa rodina dostane do ťažkej situácie, peniaze viazané v dome či byte jej okamžite nepomôžu. Okrem toho je štruktúra úspor veľmi konzervatívna – väčšina Slovákov drží peniaze na bežných účtoch alebo termínovaných vkladoch s minimálnym výnosom.
Málo investícií, veľa rizík
Investovanie do výnosnejších aktív je na Slovensku stále skôr výnimkou než pravidlom. Finančné produkty, ktoré by mohli domácnostiam priniesť vyšší dlhodobý zisk, využíva len zlomok ľudí. Tento trend ešte zvyšuje zraniteľnosť pri ekonomických výkyvoch – inflácia, stagnujúce mzdy či rast cien dokážu úspory v bankách znehodnotiť rýchlejšie, než si mnohí uvedomujú.
Medzi faktory, ktoré brzdia lepšie finančné výsledky rodín, patria najmä:
- nízke mzdy v porovnaní s priemerom Európskej únie
- vysoké daňovo-odvodové zaťaženie najmä pri nižších príjmoch
- nedostatok dostupného bývania
- silná závislosť krajiny od ekonomiky iných štátov
Slovensko tak ostáva výrazne citlivé na vonkajšie ekonomické otrasy. Oslabovanie partnerských ekonomík, najmä tej nemeckej, má priamy dosah na naše firmy a tým aj na domácnosti. Očakávané spomalenie hospodárskeho rastu v roku 2025 s hodnotou tesne nad nulou navyše naznačuje, že priestor na zlepšovanie finančných rezerv bude obmedzený.
Kde sa skrýva priestor na zmenu?
Odborníci upozorňujú, že súčasný stav si vyžaduje zásadné zásahy do hospodárstva aj politiky štátu. Na zlepšenie finančnej stability rodín môže prispieť najmä orientácia ekonomiky na odvetvia s vyššou pridanou hodnotou, lepšie nastavený daňovo-odvodový systém a systematické zvyšovanie príjmov.
Prínosom by bolo aj širšie pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami a rozšírenie ponuky dostupného bývania, ktoré by pomohlo znížiť tlak na zadlžovanie pri kúpe nehnuteľnosti. Slovenské domácnosti tak stoja pred výzvou, ktorej riešenie si vyžaduje nielen individuálne kroky, ale aj koordinované zmeny na úrovni štátu.
