Ak by súčasné mierové rokovania predsa len priviedli konflikt na Ukrajine ku koncu, Európa by si síce vydýchla – no len na chvíľu. Podľa týždenníka The Economist môže byť povojnové obdobie rovnako búrlivé ako samotná vojna. Štáty EÚ sa budú musieť rozhodnúť, ako reagovať na pretrvávajúcu ruskú hrozbu, ako pristupovať k oslabenej Ukrajine a ako sa vyrovnať s napätým vzťahom k Spojeným štátom.
Mier tak podľa britského magazínu nemusí priniesť stabilitu, ale nové rozkoly. Informuje o tom portál iDnes.
Ruská hrozba nezmizne: po mierovej dohode môžu byť štáty ešte nervóznejšie
Koniec vojny by priniesol nielen úľavu, ale aj nové obavy. The Economist upozorňuje, že prímerie uvoľní ruské kapacity, ktoré môže Kremeľ rýchlo presmerovať iným smerom – najmä smerom na západ.
Zároveň by sa oslabila jedna z najsilnejších bariér proti Rusku: ukrajinská armáda. Demobilizácia by preriedila jej rady a krajiny východnej Európy by dúfali, že spojenci na Západe si hrozbu o to viac uvedomia.
Západ môže poľaviť. A to by mohlo rozštiepiť Európsku úniu
V štátoch západnej Európy však môže prevládnuť opačná nálada: ak je mier, treba ešte stále masívne investovať do obrany?
Tieto rozdielne postoje by podľa týždenníka predstavovali vážnu skúšku jednoty EÚ – zvlášť pri rokovaniach o rozpočtoch či budúcnosti obranných záväzkov.
Mierová dohoda môže vrátiť Rusko do hry. A priniesť nové spory
Diskutované návrhy mierovej zmluvy, ktoré sa rodia bez výraznej účasti Európanov, by podľa magazínu umožnili Rusku čiastočný návrat medzi západné mocnosti.
Pôvodný 28-bodový plán pripravený USA a Ruskom rátal napríklad s opätovným zapojením Moskvy do skupiny G8 či so zrušením sankcií. A hoci väčšinu sankcií uvalila Európska únia, Washington by ich mohol zrušiť ako súčasť vyjednávania.
To by otvorilo dvere všetkým, ktorí už teraz túžia obnoviť obchodné väzby s Ruskom – a rozdrobilo by to európsku jednotu.
Lacnejší plyn láka. Počas mieru sa môžu staré priehrady vrátiť
Nemecké firmy či domácnosti by privítali lacnejší ruský plyn. Ak by Berlín uvažoval o čiastočnom obnovení dovozu, Varšava či Tallinn by reagovali rozhorčene – a spor o energetickú politiku by bol opäť na stole.
Obnova Ukrajiny: miliardy, korupcia a málo entuziazmu
Ako naložiť so zničenou Ukrajinou? Téma, ktorá dnes spája Európu, sa môže rýchlo zmeniť na kontroverznú.
Sympatie k napadnutej krajine môžu po skončení bojov slabnúť. Prijatie do EÚ sa stane menej naliehavou otázkou a mnohé hlasy začnú špekulovať, či by sa milióny utečencov nemali vrátiť naspäť.
Kto však zaplatí obnovu? Plán EÚ – využiť zmrazené ruské aktíva – naráža na konkurenciu USA. Washington si nechce nechať ujsť ani finančné, ani obchodné príležitosti pri povojnovej rekonštrukcii.
Európa a „americký tatko“: poníženie, neistota a nevyhnutná závislosť
Najcitlivejšou témou bude podľa The Economist vzťah Európy k USA. Debata o budúcnosti NATO je už roky živá – francúzsky prezident Emmanuel Macron označil alianciu ešte pred vojnou za „mozgovú mŕtvolu“.
Ruská invázia však európske štáty prinútila sklopiť hlavu a utiecť pod americké krídla. Súhlasili aj s nevyváženou obchodnou dohodou, len aby si udržali podporu Washingtonu.
V nových podmienkach je dokonca generálny tajomník NATO Mark Rutte nútený nazývať Donalda Trumpa „tatkom“. Strata jeho podpory by pre Ukrajinu znamenala katastrofu – a Európa to vie.
Po vojne však môže dôjsť k prehodnoteniu: poníženie môže prestať byť akceptovateľnou cenou za bezpečnosť.
Najväčšia jednota v dejinách EÚ môže rýchlo vyprchať
Vojna na Ukrajine priniesla Európskej únii najväčšiu jednotu v jej histórii. No nie je isté, či táto súdržnosť vydrží aj v čase, keď sa ruská hrozba bude zdať vzdialenejšia.
The Economist uzatvára, že koniec vojny môže byť pre Európu začiatkom náročného obdobia plného dilem, vnútorných konfliktov a bolestivých rozhodnutí.
