Americký prezident Donald Trump v utorok večer varoval Irán pred ráznymi krokmi, ak tamojšie úrady pri potláčaní protivládnych protestov začnú popravovať demonštrantov. Iránska prokuratúra v utorok totiž avizovala, že proti niektorým zadržaným vznesie obvinenia, za ktoré hrozí trest smrti. Irán neskôr v reakcii obvinil USA, že si vytvára zámienku na vojenský zásah. Vládni predstavitelia sa aj digitálnym blackoutom snažia zastaviť masívne protesty v 180 mestách a 31 provinciách.
„Ak niečo také urobia, podnikneme veľmi tvrdé kroky,“ vyhlásil Trump v súvislosti s možnými popravami v Iráne. Počet obetí protivládnych protestov už dosiahol 2571, ako oznámila v stredu organizácia Human Rights Activists News Agency (HRANA) so sídlom v USA. Ľudskoprávna organizácia Hengaw Human Rights so sídlom v Osle tiež ako dôkaz doplnila, že najmenej jedného 26-ročného muža už odsúdili na trest smrti a jeho poprava by sa mala uskutočniť v stredu.
Hrozia rýchle procesy a popravy
Trump podčiarkol, že jeho administratíva sa bude zaoberať „celou situáciou, ktorá sa v Iráne odohráva“, pričom doplnil, že ide o „naozaj zlé veci“. Podľa jeho slov USA pracujú na získaní presnejších údajov o počte obetí. Zároveň avizoval, že po oboznámení sa s aktuálnymi informáciami, bude Washington reagovať primeraným spôsobom.
Iránski predstavitelia podľa agentúry Reuters obvinili USA a Izrael z podnecovania násilia v Iráne a úmrtia pripísali „teroristickým operatívcom“, ktorí podľa nich dostávali pokyny zo zahraničia na vyvolávanie nepokojov. AP informovala o vyjadrení iránskeho najvyššieho sudcu, ktorý podľa nej naznačil rýchle súdne procesy so zadržanými demonštrantmi. „Ak chceme urobiť nejakú prácu, mali by sme ju urobiť teraz. Ak chceme niečo podniknúť, musíme konať rýchlo,“ povedal Mohsení Ežeí. „Ak sa to oneskorí o dva či tri mesiace, už to nemá rovnaký účinok. Ak chceme niečo urobiť, musíme to urobiť rýchlo,“ dodal. V utorok už po šiestich dňoch mohli v Iráne používať internet vďaka Starlinku Eleona Muska zadarmo. Aj ten sa však iránsky režim snaží blokovať a ide ostro po tých, čo ho využívajú.
Okamžitý odchod z Iránu
Podľa Financial Times by sa mohli útoky USA zamerať na veliteľské centrá a infraštruktúru Iránskych revolučných gárd, rovnako na iránskych lídrov píše Denník N.
Spojené štáty medzitým vyzvali svojich občanov, aby okamžite odišli z Iránu, čo pripomína situáciu z júna minulého roka, keď spolu s Izraelom zaútočili USA na iránsky jadrový program počas 12-dňovej vojny. Odporučili im odísť po súši do Arménska alebo Turecka. Úrady ich tiež vyzvali, aby „mali plán na odchod, ktorý sa nespolieha na pomoc americkej vlády“.
Proti náhlemu útoku USA
Lídri v západných krajinách sú presvedčení, že USA sa pripravujú na útok. Keď sa ich pýtali na to, či sa majú evakuovať z Iránu, Trump im mal povedal, že ísť preč je dobrý nápad.
Od bombových útokov však odrádzajú Trumpa jeho spojenci z Perzského zálivu. Zástupcovia Saudskej Arábie, Ománu a Kataru mu v zákulisí odkázali, že pokus o zvrhnutie iránskeho režimu by narušil trhy s ropou a v konečnom dôsledku poškodil americkú ekonomiku. Izraelskí predstavitelia podľa americkej televízie síce povedali americkým partnerom, že síce silne podporujú zmenu režimu, ale „obávajú sa, že zahraničná vojenská akcia nemusí stačiť“. „Vonkajšie zasahovanie“ do iránskych vnútorných záležitostí medzitým odsúdilo aj Rusko. Moskva varovala, že ak by sa zopakovali minuloročné americké útoky na Irán, malo by to „katastrofálne následky“ pre Blízky východ a medzinárodnú bezpečnosť.
Syn iránskeho šacha je pripravený
Osobitný vyslanec amerického prezidenta pre Blízky východ Steve Witkoff sa cez víkend stretol s Rezom Pahlavím, synom zvrhnutého iránskeho panovníka Mohammada Rezu Pahlavího. Išlo o prvé stretnutie člena Trumpovej vlády a predstaviteľa iránskej opozície od začiatku protestov pred dvoma týždňami.
Syn posledného iránskeho šacha predtým uviedol, že je pripravený stať sa prechodným lídrom krajiny, ak by teokratický režim v Teheráne padol. Vyzval tiež amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby v Iráne zasiahol a podporil demonštrantov. Trumpova vláda najskôr korunného princa nevnímala ako zásadného hráča na iránskej politickej scéne. Amerických predstaviteľov prekvapilo, keď demonštranti v iránskych uliciach začali vyjadrovať Pahlavímu podporu. „Nastal vzostup Pahlavího. Na demonštráciách v mnohých mestách skandujú jeho meno a zdá sa, že sa to deje prirodzenie,“ uviedli.
Pahlaví však v rodnej krajine nežije takmer 50 rokov. Pahlavího otec Mohammad Reza vládol v Iráne medzi rokmi 1941 až 1979. Zvrhli ho islamskí klerici počas revolúcie vedenej ajatolláhom Ruholláhom Chomejním. Uchýlil sa do exilu v Spojených štátoch a Egypte, kde o rok neskôr zomrel. Jeho vláda bola autoritárska udržiavaná tajnou políciou známej ako SAVAK.
