Teória vznikla v roku 1964 po vražde Kitty Genovese, keď noviny (nepresne) uviedli, že 37 okoloidúcich videlo alebo počulo útok, no nikto jej nepomohol ani nezavolal políciu.
Výskum v laboratórnych podmienkach psychológie skúmal rôzne faktory, ako počet prítomných ľudí, nejasnosť situácie, súdržnosť skupiny či rozptýlenie zodpovednosti, ktoré vedie k vzájomnému ignorovaniu povinnosti pomôcť. Ak je úloha zverená jednému človeku, cíti silnú zodpovednosť a reaguje pozitívne. Ak ju má riešiť skupina, každý jednotlivec cíti slabšiu zodpovednosť a často sa stiahne pri riešení problémov či povinností.
Novšie štúdie sa zamerali na reálne situácie zachytené bezpečnostnými kamerami, pričom účinnosť efektu sa ukázala byť menej jednoznačná. Taktiež sa zistilo, že sa efekt môže prejavovať aj v pracovnom prostredí, kde podriadení často neinformujú nadriadených o nápadoch, obavách alebo názoroch.
3. Stanfordský väzenský experiment
Philip Zimbardo rozdelil študentov na väzňov a strážcov. Už po pár dňoch sa z experimentu stal chaos. Strážcovia prejavovali sadizmus, väzni upadali do depresie. Pokus musel byť predčasne ukončený.
2. Jednotka 731
Jednotka 731 bola japonskou vojenskou jednotkou počas druhej svetovej vojny, ktorá sa špecializovala na výskum biologických a chemických zbraní a zároveň vykonávala smrteľné experimenty na ľuďoch. Zariadenie viedol generál Širó Išii a fungovalo s plnou podporou japonskej armády. Medzi praktiky jednotky patrilo infikovanie väzňov smrteľnými chorobami, vykonávanie vivisekcií bez anestézie, odoberanie orgánov, testovanie hypobarických komôr, amputácie končatín a vystavovanie obetí chemickým látkam či výbuchom. Väzni, ktorých personál jednotky často cynicky označoval ako „polená“, boli predovšetkým čínski civilisti, no medzi obeťami boli aj Rusi, Kórejčania a ďalšie národnosti, vrátane detí a tehotných žien. Podľa dostupných informácií takmer nikto z nich neprežil.
Odhady uvádzajú, že priamo v zariadení Jednotky 731 zahynulo približne 14 000 ľudí. Biologické zbrane vyvinuté jednotkou však spôsobili omnoho väčšie straty – až 200 000 ľudí zomrelo v čínskych mestách a dedinách následkom úmyselného kontaminovania vody, potravín a poľnohospodárskej pôdy.
Po skončení vojny bolo dvanásť členov jednotky v roku 1949 súdených v Sovietskom zväze v procesoch v Chabarovsku za vojnové zločiny a odsúdených na rôzne tresty odňatia slobody. Kľúčoví predstavitelia, vrátane generála Išiiho, však získali imunitu od Spojených štátov výmenou za výsledky svojho výskumu. Administratíva prezidenta Harryho S. Trumana tieto zločiny utajila a bývalým príslušníkom jednotky poskytla štipendiá a finančnú podporu.
Dňa 28. augusta 2002 okresný súd v Tokiu formálne uznal, že Japonsko viedlo v Číne biologickú vojnu a pripísal štátu zodpovednosť za úmrtia spojené s týmito činmi. Napriek tomu, že Spojené štáty aj Sovietsky zväz získali údaje a študovali ich, neskoršie hodnotenia ukázali, že tieto materiály mali len obmedzenú vedeckú a praktickú hodnotu.
1. Poslušnosť až na hranicu smrti
Milgramov experiment testoval, kam až ľudia zájdu pri poslúchaní autority. Účastníci mali dávať elektrické šoky hercom, ktorí len predstierali bolesť. Až 65 % z nich pokračovalo až k maximálnym 450 voltom. Pokus odhalil temnú stránku slepej poslušnosti.
