Šikana, bombové vyhrážky alebo ozbrojené útoky v školách. Niektorí žiaci a študenti si za uplynulý rok prešli úplne všetkým. Násilného správania žiakov v základných a stredných školách sa obávajú ich rovesníci aj pedagógovia.
Na 16. januára 2025 v Spišskej Starej Vsi nikdy nezabudnú. 18-ročný študent tamojšieho gymnázia tam nožom usmrtil zástupkyňu riaditeľa a svoju spolužiačku. V obci Hranovnica museli zasa policajti spacifikovať 15-ročného žiaka, ktorý sa cez vyučovanie učiteľovi vyhrážal, že ho zabije.
Nehovoriac o emailoch o bombovej hrozbe, s ktorými sa vlani tiež roztrhlo vrece. Popri týchto udalostiach sa správy o šikane či vandalizme zdajú byť menej závažné. Hneď tu treba jedným dychom dodať, že opak je pravdou.
Prečo chceme ovládať iných?
Šikanovanie, podľa správy Štátnej školskej inšpekcie, zažilo vyše 17 % žiakov základných škôl. Vyše polovica z nich sa stretla s ohováraním, menej ako polovica s ostrakizáciou (vylúčenie zo spoločnosti, pozn. red.).
Posmievanie a agresívne správanie pocítilo viac ako 20 % dotknutých žiakov. Odborníci, ktorí príčiny šikany a vandalizmu na školách skúmali, vidia ich korene v psychike a sociálnych väzbách žiakov. Napríklad deti, ktoré doma zažívajú nejakú formu násilia, bývajú častejšie agresormi. Šikanovanie im prináša pocit nadradenosti a uznania, ktorých sa im doma nedostáva. K tomu sa často pridáva frustrácia, nízke sebavedomie a všade prítomné sociálne siete.
„Šikanovanie v školách je vážny problém, ktorý si vyžaduje jasné a systematické riešenia. Potrebujeme nástroje, ktoré školám, žiakom, rodičom a odborníkom pomôžu šikanovanie nielen riešiť, ale najmä mu predchádzať,“ upozornil pred časom minister školstva Tomáš Drucker.
Symbolom kampane je píšťalka
Mladí agresori počítajú s tým, že ich obete budú zo strachu alebo od hanby mlčať. Mali by preto pochopiť , že prelomenie ticha nie je slabosť, ale odvaha. Svojím mlčaním totiž nechránia seba, ale páchateľa.
“Symbolom kampane je píšťalka – lebo chceme motivovať každého žiaka, učiteľa, zamestnanca školy, aby sa ozval, keď vidí násilie alebo šikanu. Nech mlčanie prestane byť súčasťou problému,“ vysvetľuje minister vnútra. “Keď sa pracuje v prevencii, aby učitelia dokázali identifikovať, komunikovať s deťmi a žiakmi, dokážeme ošetriť až 30 percent rizík, ktoré by tam mohli vzniknúť.”
Vážnym problémom je kyberšikana, ktorá v niektoré deti dohnala k sebapoškodzovaniu alebo pokusu o samovraždu. Sociálne siete nás na jednej strane zblížili, ale na strane spoločnosť úplne rozdelili. Deti a mladí ľudia sú čoraz osamelejší, lebo ich virtuálny život je úplne iný ako každodenná realita.
“Mladí majú menej fyzických a sociálnych kontaktov, trpia úzkosťami v dôsledku fenomémov, ako je napodobňovanie,” varuje spolu s psychológmi minister školstva Tomáš Drucker.
Kto môže obetiam pomôcť
Včas spozorovať zmeny v správaní detí je len prvý krok. Prelomiť ich mlčanie o tom, čo prežívajú, býva oveľa náročnejšie.
Strach z agresora im bráni zdôveriť sa a otvorene hovoriť o svojich problémoch. Často sa pred okolím uzatvárajú, lebo sa obviňujú z vlastného zlyhania. Rovnocenné miesto majú v boji proti násiliu na školách učitelia, školskí psychológovia, špeciálni a sociálni pedagógovia, rodičia, príbuzní, susedia či anonymní operátori na tiesňových linkách. To, čo musíme urobiť všetci, je pozorne počúvať.
