Slovensko sa v rámci krajín V4 ocitlo na chvoste rebríčka, pokiaľ ide o rast čistých miezd. Zatiaľ čo susedia ako Česko, Poľsko či Maďarsko dokázali za posledných deväť rokov výrazne zvýšiť príjmy svojich obyvateľov, Slovensko zaostáva.
Analytička Diana Motúzová z Klubu 500 upozorňuje na portáli pravda.sk: „Zamestnávatelia mzdy zvyšujú, no rast hrubej mzdy sa do čistej mzdy premieta len čiastočne, keďže veľkú časť zhltnú odvody a dane.“ Z každého eura, ktoré zamestnávateľ vynaloží na mzdy, si slovenský zamestnanec ponechá len niečo vyše polovice. Tento fakt jasne poukazuje na neefektívne nastavený daňovo-odvodový systém. Česko, Poľsko a Maďarsko sú pred nami. Porovnanie vývoja čistých miezd totiž ukazuje, že medzi rokmi 2016 až 2025:
- v Česku stúpli čisté mzdy o 77 %,
- v Poľsku o 108 %,
- v Maďarsku dokonca o 112 %,
- no na Slovensku iba o 54 %.
Ešte v roku 2016 pritom mali Slováci druhé najvyššie čisté mzdy v rámci regiónu. Dnes sú na poslednom mieste. Rozdiel medzi krajinami nie je len výsledkom odlišnej ekonomickej sily, ale hlavne nastavenia pravidiel. Zatiaľ čo naši susedia prijali reformy, ktoré znižovali odvody a zvyšovali nezdaniteľnú časť príjmov, Slovensko sa spolieha na zastaraný systém, ktorý z práce odčerpáva príliš veľa.
Slovenský zamestnanec si po odvodoch ponechá iba 51,5 % zo svojej superhrubej mzdy. Pre porovnanie – v Česku je to 54,9 %, v Poľsku 57,2 % a v Maďarsku 58,9 %. Tieto rozdiely sa premietajú priamo do reálnej kúpnej sily ľudí.
Potreba reformy a zmena prístupu
Nízky rast miezd má korene aj v pomalom raste nezdaniteľnej časti základu dane. V minulosti bola približne na úrovni minimálnej mzdy, no v posledných rokoch zaostáva. To znamená, že aj zamestnanci s nízkymi príjmami platia dane, ktoré im ďalej znižujú čisté zárobky.
Podľa odborníkov by preto bolo rozumné:
- zvýšiť nezdaniteľnú časť základu dane,
- zjednodušiť odvodový systém,
- znížiť celkové zaťaženie práce,
- lepšie prepojiť rast produktivity s rastom čistých miezd.
Len tak sa môže Slovensko priblížiť svojim susedom a zlepšiť súčasnú nelichotivú bilanciu. Ak štát neurobí zásadné reformy, zamestnanci budú aj naďalej pociťovať, že ich práca sa oplatí menej než v okolitých krajinách. V čase rastúcich cien a tlaku na životné náklady je to vizitka, ktorá Slovensku rozhodne neprospieva.
