Slovenská ekonomika sa ocitla na veľmi tenkom ľade. Národná banka Slovenska (NBS) v najnovšej prognóze upozorňuje, že pôvodné očakávania výrazného rastu sa musia prehodnotiť. Ešte pred niekoľkými mesiacmi sa počítalo s tým, že v budúcom roku by sa hospodárstvo mohlo rozrásť až o tri percentá. Teraz sa však hovorí len o skromnom jednom percente. Ako uviedla Pravda.sk, podľa guvernéra NBS Petra Kažimíra je to jasný dôkaz, že „narazili sme na realitu“.
Táto realita je, žiaľ, dosť nepríjemná. Prognózy sú založené na predpoklade, že sa nezhorší už aj tak nestabilné globálne ekonomické prostredie. Ak by však v júli naplno prepukol konflikt v podobe obchodnej vojny medzi USA a Európskou úniou, Slovensko by mohlo o akýkoľvek rast prísť úplne.
Pracovný trh v červených číslach
Jedným z prvých sektorov, ktorý pociťuje ochladzovanie ekonomiky, je trh práce. Už dnes sú badateľné výrazné straty pracovných miest. Za posledných päť štvrťrokov zmizlo viac než 10-tisíc pozícií. Najviac utrpel sektor služieb, najmä oblasti ako administratíva, technické služby či odborné poradenstvo. Tento vývoj je znepokojivý aj preto, že k nemu došlo ešte pred plným rozvinutím prípadnej obchodnej vojny.
Do budúcna sa predpokladá, že ak sa situácia vo svetovej ekonomike dramaticky zhorší, Slovensko by mohlo prísť až o 20-tisíc pracovných miest. Navyše, v prípade slabého hospodárskeho rastu sa straty môžu rozšíriť aj do ďalších odvetví.
Malým svetlom na konci tunela sú rastúce reálne mzdy. V roku 2024 narástli o tri percentá, tento rok sa očakáva rast o 0,9 percenta a v budúcom roku o 1,3 percenta. Vzhľadom na infláciu je však tento rast skôr symbolický. Tá by mala v tomto roku dosiahnuť 3,9 percenta, čo je viac než sa pôvodne očakávalo. Dôvodom je kombinácia neistoty, zmeny v daniach a rast cien energií.
Dobrou správou je, že inflácia by mala v nasledujúcich rokoch spomaliť – v roku 2026 by sa mala držať tesne nad tromi percentami. Napriek tomu to bude pre domácnosti náročné obdobie, najmä ak si nevedia svoje úspory efektívne ochrániť.
Konsolidácia verejných financií: nutnosť, nie voľba
Ďalšou výzvou, ktorá pred Slovenskom stojí, je konsolidácia verejných financií. Vláda síce prijala niekoľko opatrení, no ich výsledky sú zatiaľ slabé. Deficit štátneho rozpočtu dosiahol minulý rok 4,9 percenta HDP a tento rok sa očakáva ešte vyšší – až päť percent.
Nižší hospodársky rast však znamená aj menšie príjmy do štátnej pokladnice. To spôsobuje, že aj dobre mienené úsporné opatrenia nemajú očakávaný účinok. Cieľ vlády – znížiť deficit na 4,7 percenta – sa síce považuje za reálny, ale len vďaka zníženej potrebe kompenzácií drahých energií a nie vďaka výraznému rastu ekonomiky.
Investície ako forma ochrany
Vzhľadom na to, že inflácia zostáva nad cieľovou hranicou Európskej centrálnej banky (2 %), odporúčajú odborníci občanom diverzifikovať svoje úspory. To znamená, že by nemali investovať len doma, ale aj do zahraničných aktív. Najmä v čase, keď domáca ekonomika stagnuje a reformy sú v nedohľadne, je diverzifikácia jednou z mála ciest, ako si uchovať hodnotu peňazí.
