Poľský premiér Donald Tusk oznámil, že počas nočných útokov na západ Ukrajiny 9. – 10. septembra preleteli nad Poľskom ruské bezpilotné stroje, z ktorých niekoľko zostrelili poľské a spojenecké lietadlá po vstupe do poľského vzdušného priestoru.
Tusk požiadal Severoatlantickú alianciu, aby preverila, či incidenty neohrozili územnú celistvosť alebo bezpečnosť členského štátu. O niekoľko dní neskôr, 19. septembra, Estónsko iniciovalo konzultácie s ostatnými členmi NATO po tom, čo tri ruské stíhačky MiG-31 údajne narušili jeho vzdušný priestor. Moskva to odmietla a tvrdí, že stroje preleteli nad „neutrálnymi“ baltskými vodami. Píše o tom aj BBC.
Aliancia na júnovom summite potvrdila jednotný záväzok k vzájomnej obrane podľa článku 5 a súhlasila so zvýšením výdavkov na obranu – rozhodnutie, ktoré prišlo po dlhodobom tlaku zo strany americkej administratívy. V centre diskusií pritom zostáva otázka, či takéto incidenty presunú debatu od slov k činom a aké možnosti majú krajiny NATO chrániť svoj vzdušný priestor bez eskalácie do priameho konfliktu.
Podstata článku 5 zostáva jednoduchá a zároveň ťaživá: ozbrojený útok proti jednému členovi sa považuje za útok proti všetkým, pričom ostatní členovia môžu podniknúť „také kroky, aké budú považovať za potrebné, vrátane použitia ozbrojenej sily, aby obnovili a udržali bezpečnosť Severoatlantickej oblasti“. Zároveň však dohoda nekryje základne alebo územia mimo aliančnej oblasti, čo obmedzilo jej uplatnenie v konfliktoch ako Vietnam či Falklandy. Mechanizmus článku 4, ktorý umožňuje členským štátom vyvolať konzultáciu v Rade NATO pri bezpečnostných obavách, bol od roku 1949 použitý len sedemkrát.
NATO vzniklo vo Washingtone v roku 1949; medzi dvanástimi zakladajúcimi štátmi boli napríklad Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Taliansko či Nórsko. Po páde Sovietskeho zväzu vstúpili do aliancie viaceré štáty strednej a východnej Európy, medzi nimi Poľsko a pobaltské krajiny. V apríli 2023 sa členom stalo Fínsko, v marci 2024 následovalo Švédsko. Ukrajina, Bosna a Hercegovina a Gruzínsko zostávajú mimo aliancie, hoci o členstvo požiadali. V minulosti šéf NATO Jens Stoltenberg vyslovil, že Ukrajina sa môže pridať „v dlhodobom horizonte“.
Politický rámec očakáva, že členovia budú smerovať približne 2 % svojho HDP na obranu, ide o politický cieľ, nie právnu povinnosť. V praxi vedú rebríček Spojené štáty; v roku 2024 USA minuli približne 935 miliárd dolárov, čo predstavovalo necelé 3,2 % ich HDP a viac než dvojnásobok obranných výdavkov zvyšku NATO spolu. Odhady z roku 2024 ukázali, že deväť krajín cieľ 2 % nedosiahlo; najmenej vynaložilo Španielsko (približne 1,24 %). Na júnovom summite lídri odsúhlasili ambicióznejší rámec s cieľom, aby do roku 2035 dosiahli ekvivalent 5 % (3,5 % HDP na jadrovú obranu plus až 1,5 % na širšiu bezpečnostnú infraštruktúru).
Niektoré vlády, vrátane Španielska, Belgicka a Slovenska, predtým vyjadrili výhrady, no nakoniec nový rámec prijali. Spojené kráľovstvo sľúbilo dosiahnuť 2,6 % na jadrovú obranu a 1,5 % na širšie bezpečnostné opatrenia do roku 2027; úplné dosiahnutie 3,5 % sa očakáva až do roku 2035.
Prečo Ukrajina stále nie je členom a čo hovoria lídri
Prístup Ukrajiny k plnému členstvu komplikuje prebiehajúci vojenský konflikt; Moskva opakovane varovala, že vstup Kyjeva do NATO by znamenal nasadenie aliančných kapacít bližšie k jej hraniciam. Po invázii v roku 2022 prezident Zelensky tlačil na zrýchlenie procesu, pričom od bývalého šéfa NATO zaznelo, že členstvo je možné. V roku 2025 americký minister obrany Pete Hegseth povedal: „Spojené štáty nepovažujú za realistický výsledok rokovaného riešenia členstvo Ukrajiny v NATO“, čo vyvolalo v rámci aliancie rozpor a kritické reakcie. Zelensky následne vyhlásil: „Ak na dosiahnutie pokoja musím naozaj vzdať svoj post, som pripravený,“ a dodal: „Môžem to vymeniť za členstvo v NATO.“
Aliancia označila ruský vpád za „najvýznamnejšiu a najpriamejšiu hrozbu“ pre bezpečnosť spojencov, no zároveň sa rozhodla nezasahovať na Ukrajine pozemnými jednotkami a nezaviedla zákaz lietania nad krajinou, z obavy pred priamejšou konfrontáciou s jadrovou mocnosťou. Štáty NATO však Kyjevu poskytujú zbrane, výstroj a logistickú podporu.
Koľko vojenskej pomoci prešlo hranice
Podľa nemeckého inštitútu Kiel Institute poskytli Spojené štáty medzi februárom 2022 a júnom 2025 vojenskú pomoc v hodnote približne 64,6 miliardy eur. V rovnakom období členské krajiny EÚ spolu s Veľkou Britániou, Nórskom, Švajčiarskom a Islandom poslali pomoc v objeme približne 79,8 miliardy eur. Detaily týchto dodávok sa líšia, od munície cez ťažké zbrane až po výcvik a logistiku, a zatiaľ nie je jasné, akú právnu alebo praktickú formu získa sľúbená „bezpečnostná záruka“ z Bieleho domu a či bude verne kopírovať vzájomné garancie, ktoré si poskytujú členské štáty NATO navzájom.
