Napriek medzinárodným sankciám a výzvam na odchod z ruského trhu zostáva v krajine množstvo zahraničných spoločností – a medzi nimi aj tie nemecké. Podľa novej analýzy od Kyiv School of Economics (KSE) a aliancie B4Ukraine nemecké podniky odviedli do ruskej štátnej pokladnice takmer 1,72 miliardy eur v daniach od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
Tieto sumy, hoci sú legálne, majú zásadné morálne aj politické dôsledky. Kritici upozorňujú, že dane vyplácané ruskému štátu prispievajú do rozpočtu, z ktorého sa financuje vojenská agresia proti Ukrajine. Informuje o tom portál EuroNews.
„Spoločnosti podporujú ruskú vojnovú ekonomiku prostredníctvom daní, ktoré platia,“ vyhlásil Nezir Sinani, riaditeľ koalície B4Ukraine. „Tieto zahraničné firmy jasne pokračujú v príspevkoch do ruskej ekonomiky – a tým podporujú vojnu,“ dodal.
Koľko to v skutočnosti je?
Podľa údajov zverejnených analytikmi zaplatili všetky zahraničné spoločnosti pôsobiace v Rusku v roku 2024 dokopy viac než 17 miliárd eur. Z toho nemecké firmy prispeli sumou približne 513,5 milióna eur len za tento rok.
Ak sa zoberie do úvahy celé obdobie od začiatku vojny, nemecké firmy odviedli 1,72 miliardy eur, čo je suma, za ktorú by Rusko mohlo teoreticky zakúpiť okolo 10 000 iránskych dronov Shahed – presne tých, ktoré sú denne používané pri útokoch na ukrajinské mestá.
Zotrvať či odísť? Dilema západných spoločností
Otázka odchodu z Ruska je pre mnohé nemecké firmy zložitá. Niektoré argumentujú tým, že nechcú nechať svojich zamestnancov bez práce, iné sa obávajú, že by ich majetok v krajine prepadol štátu.
Jednou z firiem, ktoré v Rusku stále pôsobia, je Hochland Group, známy výrobca syrov. Spoločnosť má v Rusku tri továrne a vysvetľuje, že odchod z trhu by podľa nej mohol viesť k ešte väčšiemu prospechu pre ruský štát.
„Silne odsudzujeme vojnu ruského štátu voči ľuďom Ukrajiny,“ uviedla firma vo svojom vyhlásení. „Zároveň sa snažíme konať zodpovedne voči našim zamestnancom, ktorí s konfliktom nemajú nič spoločné.“
Podobný postoj zaujala aj stavebná skupina Knauf, ktorá odmieta tvrdenia, že by dodávala materiál pre ruské vojenské projekty. „Naše produkty sú určené pre stavebný sektor a predávame ich výhradne prostredníctvom maloobchodných partnerov,“ uviedla spoločnosť. „Nemáme žiadnu kontrolu nad tým, komu tieto materiály neskôr pripadnú.“
Ruský štát komplikuje odchod zahraničných investorov
V posledných mesiacoch sa odchod zo zhoršujúceho sa ruského trhu stal ešte náročnejším. Moskva výrazne sprísnila podmienky pre predaj majetku zahraničných spoločností.
Firmy, ktoré chcú z Ruska odísť, teraz musia počítať s 35-percentnou daňou z predaja – ešte v roku 2023 to bolo 15 %. Navyše, ruská vláda od nich vyžaduje, aby predávali svoj majetok aspoň o 60 % lacnejšie než jeho skutočná hodnota. Pre väčšie transakcie nad 526 miliónov dolárov je navyše potrebné osobné schválenie prezidenta Vladimira Putina.
Výsledkom je, že mnoho spoločností radšej v krajine zostáva, aj keď im to poškodzuje reputáciu.
Morálny rozmer a tlak verejnosti
Tlak verejnosti, mimovládnych organizácií a médií na odchod firiem z Ruska neustále rastie. Koalícia B4Ukraine, ktorá združuje viac ako 80 neziskových organizácií z celého sveta, žiada úplné prerušenie podnikania v krajine.
„Kľúčové je zbaviť sa tohto mechanizmu raz a navždy – drop the keys and leave immediately,“ vyhlásil Sinani. „Cena, ktorú spoločnosti platia, je oveľa vyššia než náklady na odchod – pretože sa meria v stovkách tisícov ľudských životov.“
Mnohí aktivisti pripomínajú, že Nemecko patrí k najväčším podporovateľom Ukrajiny v Európe – poskytlo jej už viac než 44 miliárd eur v humanitárnej, vojenskej a finančnej pomoci. O to viac preto podľa kritikov pôsobí paradoxne, že niektoré nemecké spoločnosti svojou prítomnosťou v Rusku túto pomoc nepriamo oslabujú.
Zahraničný kapitál ako pilier ruskej ekonomiky
Zahraničné investície, ktoré v Rusku zostali, majú pre tamojšiu ekonomiku zásadný význam. Po odchode západných bánk, automobiliek či technologických gigantov sa Moskva snaží udržať aspoň tie firmy, ktoré prinášajú dane, pracovné miesta a devízy.
Ekonomickí experti upozorňujú, že ak by došlo k hromadnému odchodu ešte zostávajúcich západných firiem, mohlo by to znamenať hlboký otras ruskej ekonomiky, ktorá sa už dnes opiera najmä o príjmy z ropy, plynu a zbrojárskej výroby.
Etická dilema bez jednoduchého riešenia
Dva roky po začiatku vojny zostáva otázka jasná – kde končí biznis a začína zodpovednosť.
Pre nemecké spoločnosti je rozhodovanie medzi ekonomickým prežitím, reputáciou a morálnou povinnosťou stále otvorené.
Kým jedna časť verejnosti požaduje rázne kroky a úplné stiahnutie z Ruska, druhá varuje, že príliš tvrdý prístup by mohol poškodiť aj samotných zamestnancov a obchodných partnerov.
Jedno je však isté – v čase vojny sa každé euro z daní počíta. A čím dlhšie zostávajú západné firmy v Rusku, tým väčšie otázniky visia nad ich spoločenskou zodpovednosťou.
