Americký prezident Donald Trump v utorok ostro kritizoval Britániu a Španielsko za ich postoj k vojenským úderom proti Iránu. Madridu, ktorému pohrozil zastavením všetkej obchodnej výmeny, vyčítal aj to, že odmieta zvýšiť svoje obranné výdavky. Obzvlášť kriticky sa vyjadril na adresu britského premiéra Keira Starmera. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.
Španielska vláda odmietla povoliť Spojeným štátom využívať vojenské základne na juhu krajiny na útoky na Irán. Základne sú pod španielskou zvrchovanosťou, aj keď Madrid a Washington ich prevádzkujú spoločne. Spojené štáty preto prerušia všetky obchodné vzťahy so Španielskom práve kvôli odmietnutiu Španielov zvýšiť výdavky na obranu na 5 % svojho hrubého domáceho produktu (HDP), vyhlásil v utorok americký prezident Donald Trump. TASR o tom informuje na základe správy agentúry TASS.
„Majú skvelých ľudí, ale nemajú skvelé vedenie. A ako viete, boli jedinou krajinou v NATO, ktorá nesúhlasila so zvýšením na 5 %. Nemyslím si, že sú ochotní súhlasiť so zvýšením na akúkoľvek úroveň,“ povedal Trump na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom v Bielom dome. „Chceli to udržať na úrovni 2 % a ani tie 2 % neplatia, takže prerušíme všetky obchodné vzťahy so Španielskom. Nechceme mať so Španielskom nič spoločné,“ uzavrel americký prezident.
Podobne sa spočiatku zachoval aj britský premiér, ktorý odmietol účasť Londýna na počiatočných úderoch proti Iránu. Napokon však pristúpil na žiadosť USA, aby mohli využívať britské vojenské základne na údery obranného charakteru. Situáciu podľa Starmera zmenili odvetné útoky islamskej republiky, keď sa cieľom iránskych dronov Šáhid stala aj britská základňa na Cypre.
„Španielsko je veľmi neochotné spolupracovať. Rovnako ako Spojené kráľovstvo. Nie sme v dobe (Winstona) Churchilla,“ povedal Trump v Bielom dome s odkazom na predsedu britskej vlády z čias druhej svetovej vojny.
Americký prezident opäť kritizoval Starmera za dohodu o odovzdaní britskej zvrchovanosti nad Čagoskými ostrovmi v Indickom oceáne Mauríciu. Na tamojšom atole Diego Garcia sa nachádza dôležitá britsko-americká vojenská základňa. Británia proces ratifikácie dohody vo februári pozastavila.
Trump sa takto vyjadril v Bielom dome pri prijatí nemeckého kancelára Friedricha Merza, ktorého, naopak, za spoluprácu pri Iráne pochválil. Berlín sa na však na vojenských akciách nepodieľa, aj keď nedávno naznačil, že by sa do konfliktu s cieľom ochrániť svojich spojencov, zapojil.
Zaútočíme na ekonomická centrá, vyhráža sa Irán
Iránsky generál Sardar Ebráhím Džabbárí v utorok pohrozil, že v prípade pokračovania americko-izraelských útokov zaútočia na „všetky ekonomické centrá“ Blízkeho východu. S odvolaním sa na iránsku tlačovú agentúru ISNA o tom informovala agentúra AFP. Džabbárí, ktorý je generálom Iránskych revolučných gárd, upozornil na ekonomické dôsledky pokračovania vojny. Pripomenul, že Irán už „uzavrel Hormuzský prieliv“, čo spôsobilo, že cena ropy presiahla 80 dolárov za barel a podľa jeho slov čoskoro môže dosiahnuť až 200 dolárov.
Vojenská eskalácia medzi Izraelom, USA a Iránom v posledných dňoch výrazne ovplyvnila ekonomické záujmy krajín v regióne. Blízky východ je kľúčový pre svetový obchod s ropou a každá hrozba uzavretia Hormuzského prielivu či útoky na ekonomické centrá môžu spôsobiť rast cien energií a narušiť globálne dodávky tovarov.
Eskalácia konfliktu nasledovala po izraelsko-amerických úderoch na Teherán vrátane cieľov spojených s najvyšším vodcom Alím Chameneím, ktorý pri útoku zahynul. Irán reagoval raketovými a dronovými útokmi na vojenské a civilné ciele v Izraeli, Jordánsku a monarchiách Perzského zálivu.
Vplyv tohto vojnového konfliktu na ceny energonosičov v utorok uznal aj americký prezident Donald Trump. Podľa neho ceny ropy a plynu budú rásť, pokiaľ budú Spojené štáty naďalej zapojené do prebiehajúceho konfliktu na Blízkom východe. Zároveň však vyhlásil, že po skončení vojny ceny klesnú alebo budú „dokonca nižšie ako kedykoľvek predtým.“
