Nič nie je čiernobiele
Samozrejme, nechcem hádzať všetkých Turkov do jedného vreca, poznám veľa vzdelaných a scestovaných miestnych ľudí, ktorí praktizujú islam a snažia sa podľa neho žiť, no nikoho tým neobťažujú. Môj hlavný problém pri islame je ten, že mám pocit, že si ho ľudia mylne interpretujú. Samotná myšlienka viery ako takej je šírenie dobra, a podstata veriť vo vyššie dobro, tým je v tomto prípade Alah, no ako to už býva zvykom, ľudia si po stáročia tieto myšlienky zradikalizovali a prispôsobili podľa seba a vlastnej kultúry.
Čo vidím posledné roky v Turecku pod vládou aktuálnej strany a prezidenta, je pretláčanie radikálnych myšlienok, stavanie mešít na každom rohu za štátne peniaze, no pritom ekonomika je v bankrote a inflácia dosahuje 80 percent, ženy sa zahaľujú stále viac a viac, no sú veľmi nešťastné a za chrbtom vás špinavo ohovárajú.
Muži sú nepríjemní, agresívni, pretože chudoba dosahuje hrozivé hranice, populácia je nevzdelaná, v regiónoch a v niektorých štvrtiach v Istanbule stále prevládajú dohodnuté manželstvá, v mene islamu ľudia otravujú nevinné pouličné psy (pretože Turecko má obrovský problém s pouličnými zvieratami – zase vizitka vlády), obetujú ovce na Sviatok obety tak, že zviera dlho trpí, kým pomaly nevykrváca, a to sa deje bez akýchkoľvek povolení či hygienických štandardov.
Turci posledné roky nenávidia všetko „zlo zo Západu“, broja voči kresťanom, LGBT, vzdelaným ľudom, židojašterom a všetkým novotám, ktoré sú v ich očiach zlom. Vláda to má skvele spočítané, veď predsa obrovská masa ľudí sa najlepšie manipuluje cez strach a vieru.
Na záver by som si dovolila jeden citát od neznámeho autora, ktorý sa mi veľmi páči: „Viera je ako penis, netreba ju strkať do detí, vystavovať na verejnosti alebo sa s ňou chváliť pred ľuďmi. Je to výsostne súkromná vec.“
