Obmedzenie času stráveného pred obrazovkou môže mať výrazný vplyv na psychickú pohodu, najmä u ľudí v produktívnom veku. Naznačuje to rozsiahly výskum zverejnený v odbornom časopise European Psychiatry, ktorý vychádza pod hlavičkou European Psychiatric Association a vydáva ho Cambridge University Press.
Autorský tím vedený Rosou Palazuelos-González z Univerzity v Groningene sa nezameral iba na samotné sledovanie televízie, ale skúmal, čo sa stane, ak ľudia tento čas cielene nahradia inými aktivitami. Práve tento prístup odlišuje štúdiu od starších prác, ktoré väčšinou len poukazovali na súvis medzi sedavým spôsobom života a depresiou.
Hodina denne môže znamenať rozdiel
Výsledky ukázali, že ak si človek ukrojí z denného sledovania televízie jednu hodinu a venuje ju inej činnosti, pravdepodobnosť vzniku veľkej depresívnej poruchy klesne približne o 11 percent. Pri nahradení 90 minút bol pokles ešte výraznejší a pri dvoch hodinách sa riziko znížilo približne o štvrtinu.
Najsilnejší efekt sa prejavil u ľudí v strednom veku. V tejto skupine znamenala už jedna hodina denne presunutá na inú aktivitu takmer pätinové zníženie rizika depresie. Pri 90 minútach išlo o pokles o takmer tretinu a pri dvoch hodinách sa pravdepodobnosť znížila o viac než 40 percent.
Nie každá náhrada je rovnako účinná
Dôležité je aj to, čím ľudia televíziu nahradia. Najvýraznejší ochranný efekt priniesol šport. Už polhodina fyzickej aktivity denne bola spojená s citeľným poklesom rizika. Prínos mali aj iné formy pohybu, napríklad aktívne dochádzanie, voľnočasové aktivity či fyzická námaha v práci alebo škole, hoci ich efekt bol miernejší. Pozitívny vplyv sa ukázal aj pri presune času na spánok.
Zaujímavé je, že samotné domáce práce v krátkom trvaní nepriniesli výraznú zmenu. Ukazuje sa teda, že pre duševné zdravie má väčší význam cielene vykonávaný pohyb než bežné rutinné činnosti.
Generačné rozdiely
U starších dospelých sa zníženie času pri televízii automaticky neprejavilo výrazným zlepšením, pokiaľ ho nenahradili športom. Práve fyzická aktivita bola jedinou činnosťou, ktorá mala v tejto vekovej skupine merateľný efekt. Naopak, u mladších ľudí sa výrazný pokles rizika nepotvrdil. Vedci predpokladajú, že mladší účastníci bývajú vo všeobecnosti aktívnejší, a preto už môžu dosahovať úroveň pohybu, ktorá ich pred depresiou do istej miery chráni.
Štúdia sledovala viac než 65 tisíc dospelých, ktorí na začiatku netrpeli depresiou. Počas štyroch rokov výskumníci zaznamenávali, koľko času trávili rôznymi aktivitami, od sledovania televízie cez šport, domáce práce, pohyb v práci či škole až po spánok. Diagnóza veľkej depresívnej poruchy sa určovala pomocou štandardizovaného rozhovoru Mini International Neuropsychiatric Interview.
Zistenia naznačujú, že aj relatívne jednoduchá zmena denného režimu môže mať významný preventívny efekt. Najmä ľudia v strednom veku by podľa vedcov mohli získať výrazný benefit, ak čas pred televízorom vymenia za aktívnejší spôsob trávenia voľných chvíľ.
