Slovenská opozícia vstupuje do nového politického roka s výraznými názorovými rozdielmi na budúcu spoluprácu. Kým niektoré strany volajú po jednotnom postupe, iné otvorene spochybňujú schopnosť konkrétnych strán a ľudí byť stabilnými partnermi v prípadnej vládnej koalícii.
Dlhodobé názorové spory medzi SaS a Hnutím Slovensko neotupili ani vianočné politické prázdniny. Skúsenosti zo spoločného vládnutia v minulom volebnom období už predseda SaS Branislav Gröhling nechce znovu zažiť. Aj to je dôvod, prečo si nevie predstaviť budúcu vládu s Hnutím Slovensko. Podľa neho nejde o stabilného partnera, ktorý by bol schopný spoluzodpovedať za vládnutie.
„Hnutie Slovensko vnímam len čisto ako opozičný subjekt, ktorý vie len kritizovať, ale nie je to stabilný partner na vládnutie,“ povedal Gröhling pre TASR.
Gröhling má najväčšie výhrady voči lídrovi hnutia Igorovi Matovičovi. Bývalého predsedu vlády a ministra financií nepovažuje za alternatívu k premiérovi Robertovi Ficovi. Hnutiu Slovensko tiež vyčíta, že v kľúčových momentoch jeho poslanci opakovane podporili kroky súčasnej koalície. „Igor Matovič a Robert Fico bez seba jednoducho nedokážu žiť,“ myslí si predseda SaS.
Na druhej strane však pripúšťa, že ak by výsledky volieb nedávali opozícii inú možnosť, SaS by sa s novou situáciou musela vyrovnať. Za základ prípadnej budúcej vlády Gröhling považuje SaS, Progresívne Slovensko a KDH. Podmienkou vstupu SaS do takejto koalície však musí byť zhoda na ekonomických opatreniach, ktoré by vláda presadzovala hneď po voľbách. Šéf liberálov zároveň apeluje na ostatné opozičné strany, aby niektoré kultúrno-etické otázky dočasne odsunuli.
„V prvom rade by sme mali prezentovať, ako dokážeme reštartovať Slovensko,“ doplnil Gröhling.
Matovičovci sa cítia odstrčení
Hnutie Slovensko sa však cíti byť v opozícii systematicky vytláčané. Predseda poslaneckého klubu Slovensko – Za ľudí Michal Šipoš tvrdí, že ich ostatné opozičné strany často blokujú a využívajú len vtedy, keď treba odviesť nepopulárnu politickú prácu.
„Niekedy mám pocit, že sme dobrí partneri len na špinavú robotu,“ vysvetlil pre TASR postoj Hnutia Slovensko M. Šipoš.
Najtvrdšiu kritiku Šipoš adresoval Progresívnemu Slovensku, SaS a mimoparlamentným Demokratom. Vyčíta im, že na jednej strane hovoria o potrebe spájania opozície, ale na druhej strane Hnutie Slovensko nepozývajú ani na protesty, ani na spoločné vystúpenia.
Zmierlivejšie sa Šipoš vyjadril o kolegoch z KDH, ktorí podľa neho Hnutiu Slovensko nebránia v spolupráci a komunikujú otvorene. Striktne však odmieta akékoľvek vyhlásenia o tom, že problémom nie je hnutie, ale jeho líder Igor Matovič.
„Nie je demokratické hovoriť, že pôjdeme s niekým, ale bez jeho predsedu,“ zdôraznil Šipoš, ktorý takéto vyhlásenia považuje za zasahovanie do vnútorných záležitostí strany.
KDH chce obrusovať hrany
Predseda KDH Milan Majerský je presvedčený o tom, že opozícia by bola oveľa silnejšia, ak by pri zásadných témach dokázala spolupracovať aj s Hnutím Slovensko. On sám sa snaží byť zmierlivým hlasom opozície a pripomína, že pri dôležitých krokoch by mali byť prítomní všetci.
„Ak chceme byť počutí silnejšie a jasnejšie, mali by byť na stretnutiach aj zástupcovia Hnutia Slovensko,“ zdôraznil Milan Majerský (KDH).
Programové rozdiely medzi opozičnými stranami vníma ako prirodzenú súčasť politiky, ktorá by nemala byť prekážkou spolupráce. Opozičné strany by sa podľa Majerského nemali navzájom obviňovať a vyčítať si každý krok, lebo ich šarvátky výrazne znižujú šancu na zmenu po voľbách.
Najsilnejší opozičný hráč Progresívne Slovensko trvá na tom, že si dokáže spoluprácu predstaviť s SaS, KDH, Demokratmi aj maďarskou Alianciou. S Hnutím Slovensko v prípadnej budúcej vládnej koalícii nepočíta. Najbližšou politickou výzvou sú pre PS komunálne a krajské voľby.
„Je to pre nás veľká priorita. Bude to posledná možnosť pred národnými voľbami, ako nielen poraziť vládnu koalíciu, ale zároveň je to pre nás špeciálne dôležité, aby sme boli silnejší, než sme teraz na úrovni samospráv. A to sa týka aj žúp, aj miest a obcí,“ ozrejmil politické plány PS jeho predseda Michal Šimečka.
Opoziční lídri sa nateraz zhodujú na tom, že krajina potrebuje zmenu a chcú ponúknuť alternatívu súčasnej vláde. Zatiaľ však nenašli odpoveď na otázku, ako túto zmenu dosiahnuť a kto by mal byť jej súčasťou.
