Na Slovensku sa osobný bankrot stal jedným z najčastejších riešení pre ľudí v dlhových pasciach. Stačí, aby bol človek dlhodobo neschopný splácať aspoň jeden záväzok po dobu viac než 180 dní a mal jednu exekúciu trvajúcu viac ako rok. Zároveň musí mať väzby na Slovensko. To znamená, že buď tu žije, alebo má príbuzných.
Proces vyzerá na prvý pohľad jednoducho. Dlžník len predloží prehlásenie, že má úprimný záujem splatiť svoje záväzky. No a tu prichádza kameň úrazu. Tento „poctivý zámer“ sa v praxi overuje len zriedkavo. Pokiaľ veriteľ sám nepožiada o preverenie, súd sa ním nezaoberá.
- Stačí čestné prehlásenie, bez dôkazov o príjme
- Dlžník môže získať oddlženie bez akejkoľvek splátky, ak nemá majetok
- Kontrola počas procesu takmer neexistuje
- Splátkový kalendár sa využíva len minimálne
„Slovenský model je veľmi benevolentný. Umožňuje oddlženie takmer pre každého bez dôkladného preverenia príjmu alebo splácania,“ upozorňuje Pavol Jakubov, viceprezident ASINS v tlačovej správe.
To vedie k tomu, že veritelia často nedostanú späť ani cent. Dlžníci totiž radšej volia konkurz, pri ktorom nemusí dôjsť k žiadnej splátke, ak neexistuje majetok. Prezident ASINS Martin Musil tvrdí: „Ako najväčší problém vnímame fakt, že momentálne dlžník nemusí preukazovať ochotu aktívne riešiť svoje dlhy.“
Český prístup dáva dôraz na kontrolu a reálnu snahu
V Českej republike je systém osobného bankrotu nastavený inak. Dlžník musí mať minimálne dvoch veriteľov a nesplatené dlhy staršie ako 30 dní. Proces trvá tri roky a v tomto období musí dlžník preukazovať aktívnu snahu riešiť svoju situáciu. Najväčším rozdielom je, že poctivý zámer sa v Česku dôsledne sleduje.
Dlžník má povinnosť každých šesť mesiacov predložiť súdu prehľad o svojich príjmoch a výdavkoch. Rovnako musí nahlásiť mimoriadne zárobky. Tým sa zabezpečuje, že oddlženie bude férové aj voči veriteľom.
- Dlžník je pravidelne kontrolovaný
- Musí preukazovať snahu o splácanie počas celého obdobia
- Existuje ochrana základného príjmu – tzv. nezabaviteľné minimum
- Po novom už nie je nutné splatiť minimálne 30 % dlhu
Zmeny, ktoré český systém v posledných rokoch zaviedol, posilnili postavenie dlžníkov. Napriek tomu však „splácanie dlhov funguje“, ako konštatuje Jakubov. Systém sa snaží nájsť rovnováhu medzi ochranou pred exekúciami a spravodlivým prístupom k veriteľom.
Zatiaľ čo Slovensko ponúka rýchlu a jednoduchú cestu k oddlženiu, mnohí odborníci upozorňujú na slabú kontrolu a zneužívanie systému. Český model naopak staví na priebežnej kontrole, čo síce predstavuje väčšiu záťaž pre dlžníka, no zároveň chráni záujmy veriteľov a motivuje k reálnemu riešeniu situácie.
