Budúcnosť spaľovacích motorov v Európskej únii po roku 2035 vyvoláva čoraz ostrejšie politické spory. Kým Európska komisia hovorí o flexibilnej ceste k čistejšej mobilite, predseda SNS Andrej Danko tvrdí, že zákaz spaľovacích áut v praxi zostáva. Do debaty sa zapája aj Nemecko, kde kancelár Friedrich Merz presadzuje pragmatickejší prístup, ktorý má chrániť konkurencieschopnosť automobilového priemyslu.
Európska komisia v polovici decembra predstavila nový balík opatrení pre automobilový priemysel, ktorého cieľom je podporiť prechod na čistú mobilitu. Podľa platných plánov budú musieť výrobcovia automobilov od roku 2035 splniť cieľ zníženia emisií oxidu uhličitého až o 90 %. Zvyšných desať percent má byť vykompenzovaných prostredníctvom nízkouhlíkovej ocele, elektronických palív či biopalív.
Komisia tým vytvára priestor, aby sa aj po roku 2035 mohli registrovať nielen elektromobily a vodíkové vozidlá, ale aj niektoré typy áut so spaľovacím motorom – napríklad plug-in hybridy, mild hybridy či vozidlá s predĺženým dojazdom. Práve tento detail sa však stal jadrom politického sporu.
Andrej Danko: Väčšina áut skončí, výnimky sú len na papieri
Predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko tvrdí, že hovoriť o zrušení zákazu spaľovacích motorov je zavádzajúce. Podľa neho sa po roku 2035 prestane vyrábať približne 90 % súčasných modelov áut so spaľovacím motorom.
„Keď som si pozrel rozhodnutie Európskej komisie, je jasné, že drvivá väčšina áut sa vyrábať nebude. Tých zvyšných desať percent bude musieť prejsť špeciálnymi úpravami, proti ktorým protestujú aj samotné automobilky,“ uviedol Danko na sociálnej sieti. Európsku komisiu v tejto súvislosti označil za „falošnú“, pretože podľa neho vytvára dojem ústupu, ktorý sa v praxi nekoná.
Podľa nových pravidiel by vozidlá so spaľovacím motorom, ktoré by sa po roku 2035 ešte mohli dostať na trh, museli spĺňať prísne emisné limity. Tie by sa dosahovali kombináciou technických riešení, alternatívnych palív a kompenzačných mechanizmov.
Danko upozorňuje, že ide o nákladné a technologicky náročné riešenia, ktoré môžu zásadne ovplyvniť cenu áut aj ich dostupnosť pre bežných vodičov. Zároveň poukazuje na to, že takýto vývoj môže poškodiť automobilový priemysel v krajinách, ktoré sú na ňom výrazne závislé – vrátane Slovenska.
Kritika zákazu ruského plynu a geopolitické súvislosti
Predseda SNS sa v tejto súvislosti vyjadril aj k hlasovaniu europoslancov o zákaze dovozu ruského plynu. Podľa neho Slovensko historicky profitovalo z plynovodov z východu a z lacného plynu, ktorý bol konkurenčnou výhodou.
„Len hlupák nevidí, že nás chcú naviazať na dodávky plynu zo severu, od Arabov alebo zo štátov, kde robia biznis západné spoločnosti,“ vyhlásil Danko. Tvrdí, že veľké petrochemické firmy zo západných krajín majú záujem oslabiť regionálnych hráčov, ako sú Slovnaft či maďarský MOL.
Do diskusie o spaľovacích motoroch sa zapája aj Nemecko. Nový kancelár Friedrich Merz privítal signály, že Európska komisia zvažuje zrušenie úplného zákazu spaľovacích áut po roku 2035. Podľa neho nie je spochybnený cieľ ochrany klímy, no cesta k nemu musí byť realistická.
„Ochranu klímy dokážeme zabezpečiť len vtedy, ak bude európsky priemysel konkurencieschopný,“ zdôraznil Merz. Automobilový sektor v Európe sa podľa neho nachádza pod silným tlakom zahraničnej konkurencie a potrebuje jasné a stabilné pravidlá.
Budúcnosť automobilového priemyslu v EÚ
Európska komisia by mala v najbližších týždňoch predstaviť konkrétne legislatívne návrhy, ktoré určia podobu automobilového trhu po roku 2035. Zatiaľ čo Brusel hovorí o technologickej neutralite, kritici upozorňujú, že realita môže znamenať faktický koniec väčšiny spaľovacích áut.
Debata o emisiách, energetike a geopolitike tak podľa viacerých politikov nie je len ekologickou otázkou, ale aj zápasom o budúcnosť európskeho priemyslu a ekonomickej suverenity jednotlivých štátov.
