Príspevok na oficiálnom profile českej polície rozdelil verejnosť. Kým polícia informovala o odhalení neoprávneného bývania v mestskom dome vo Valašských Kloboukách, časť ľudí vnímala tón statusu ako necitlivý a zosmiešňujúci. Diskusia sa rýchlo presunula od samotného skutku k otázke, kde sú hranice komunikácie štátnych inštitúcií.
Na oficiálnom profile českej polície sa objavil príspevok s titulkom: „Chceli bývať zadarmo, ale nevyšlo to“. Týkal sa prípadu manželského páru, ktorý sa mal nasťahovať do neobývaného domu patriaceho mestu Valašské Klobouky.
Neoprávnené bývanie v mestskom dome
Podľa polície si dvojica zvolila „netradičný spôsob, ako si nájsť nový domov“ – do objektu sa dostala cez povalu a určitý čas sa jej údajne darilo zdržiavať sa tam bez povšimnutia.
„Avšak kriminalisti ich mali na muške. Pri niekoľkých kontrolách stihli obyvatelia zmiznúť ako duchovia, no netrvalo to večne,“ uviedli v príspevku.
Keď sa muž k neoprávnenému bývaniu priznal, vyšlo najavo, že je zároveň hľadaný pre krádeže. Polícia ho preto podľa vlastných slov „poslali na ďalšiu ubytovňu, za mreže.“
„Jeho žena dom opustila a namiesto luxusného bývania si teraz zrejme bude hľadať nový smer,“ doplnili.
Záver statusu niesol sarkastický tón. „Ak máte záujem o bývanie, odporúčame kontaktovať realitné kancelárie.“
Kritika: „Že sa nehanbíte“
Reakcie na seba nenechali dlho čakať. Komentáre zaplnili profil a značná časť z nich sa nezameriavala len na samotné porušenie zákona, ale najmä na spôsob, akým o ňom polícia informovala.
Objavili sa výčitky, že „vysmievať sa na oficiálnym účte Polície Českej republiky mrznúcim ľuďom bez domova“ je nevhodné, najmä v čase, keď verejnosť prispieva na nocľahárne. Jeden z komentujúcich reagoval stručne: „Že sa nehanbíte“.
Niektoré reakcie išli ešte ďalej a otvorili širšiu debatu o tom, akú rolu by mala polícia v spoločnosti zohrávať.
„Nemala by byť polícia skôr prosociálna, než si ešte sarkasticky robiť srandu z ľudí v núdzi a odporúčať im realitku, namiesto služieb pre ľudí bez domova? Nech jedia koláče? A ak bolo toto bývanie také luxusné, tak má polícia ešte mizerné platy, než som si myslel, že majú na takýto štandard. Tak dúfam, že sa daná obec o ten dom vzorne stará,“ uvádza jeden z rozsiahlejších komentárov.
Ďalší kritický hlas poukázal na zraniteľnosť ľudí bez domova.
„Toto je zo strany polície veľmi nechutné. Ľudia bez domova sú mimoriadne zraniteľná skupina našich spoluobčanov, často sú napádaní, zneužívaní, týraní, vraždení. Vy ich zúfalstvo zneužijete pre pár lacných lajkov. Že vám nie je hanba. A potom majú mať ľudia k polícii rešpekt a dôveru,“ napísal ďalší komentujúci.
Dva pohľady na jeden príbeh
Spor tak nevznikol iba pre samotné neoprávnené bývanie, ale najmä pre formu jeho prezentácie. Kým jedna časť verejnosti vníma status ako popularizačne ladenú informáciu o úspešnom zásahu, druhá v ňom číta necitlivosť a zosmiešňovanie sociálnej núdze.
Výrazy o „luxusnom bývaní“ či „ďalšej ubytovni, za mreže“ podľa kritikov pôsobia skôr ako ironický komentár na adresu chudoby než ako neutrálne oznámenie o porušení zákona. Diskusia tak otvorila širšiu otázku – kde končí odľahčená komunikácia a začína strata empatie.
