Poľsko sa v posledných rokoch premenilo na najväčšieho vojenského investora v Európe. Varšava nalieva do armády rekordné sumy a len od roku 2019 už do modernizácie ozbrojených síl presmerovala takmer 150 miliárd eur.
Tento rok plánuje obranné výdavky vo výške 186,6 miliardy zlotých, čo je približne 44 miliárd eur. Minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz otvorene hovorí, že tempo bude ešte prudšie: „Zrýchlenie bude potrebné, ešte väčšie a v kratšom čase.“
Napriek týmto ambíciám zostáva jeden zásadný problém: väčšina miliárd končí mimo Poľska. Domáci obranný priemysel totiž nie je pripravený pokryť rozsah a technologickú úroveň modernizačných plánov. Hoci štátne i súkromné firmy prechádzajú intenzívnou revitalizáciou, stále dokážu poskytnúť len zlomok toho, čo poľská armáda dnes potrebuje. Píše o tom portál Politico.
Premiér Donald Tusk už otvorene kritizuje závislosť od zahraničia: „Poľsko už nebude len veľkou pokladničkou pre zahraničné firmy a spojenecké štáty, pokiaľ ide o výdavky na zbrojenie a bezpečnostnú infraštruktúru.“ Problém však nie je politický, ale technologický. Poľsko si jednoducho nevie vyrobiť väčšinu vybavenia, po ktorom dnes siaha.
Rýchla modernizácia stojí na zahraničných dodávkach
Po tom, čo Varšava odovzdala veľkú časť starej sovietskej techniky Ukrajine, potrebovala svoje jednotky obnoviť čo najrýchlejšie. Siaha preto po hotových riešeniach zo zahraničia. Tisíc tankov K2 Black Panther, viac než tristo húfnic K9 Thunder, desiatky stíhačiek FA-50 z Kórey, americké tanky Abrams, vrtuľníky AH-64E Apache či stíhačky F-35 — to všetko sú kontrakty, ktoré domáci sektor nemal šancu pokryť.
Podobne je to s protivzdušnou obranou. Patriot, IBCS, alebo pripravované moderné ponorky A26 zo Švédska tvoria základ systémov, ktoré sa doma jednoducho nevyrábajú. Ako upozorňuje správa Inštitútu Pulaski: „V niektorých oblastiach by dosiahnutie úrovne technologického rozvoja popredných krajín trvalo roky, ak nie desaťročia, a stálo by miliardy dolárov na výskum a vývoj.“
Dekády zanedbávania zanechali hlboké diery
Korene dnešnej situácie siahajú do obdobia Varšavskej zmluvy. Každá krajina mala úzko vymedzenú úlohu a Poľsko sa sústredilo na pancierovú techniku, radary a ručné zbrane. Vyspelé elektronické systémy, moderná munícia či pohonné jednotky sa doma nikdy nevyvíjali. Po roku 1989 zbrojárstvo upadlo, investície sa zastavili a mnohé továrne dodnes fungujú v budovách takmer nezmenených od 80. rokov.
Šéf PGZ Adam Leszkiewicz situáciu opisuje bez príkras: „Nemôžete stavať tanky v nevykurovanej hale.“ Mnohé závody prežívajú, ale neprodukujú nové technológie — len opravujú starú techniku a udržiavajú výrobu v chode.
Nedostatok technologického zázemia sa prejavuje aj v tempe produkcie. Kým Poľsko chce vyrábať státisíce 155 mm granátov ročne, ešte donedávna zvládalo len desiatky tisíc. Výroba jedného kompletu Piorun trvá približne 18 mesiacov, vývoj bojového vozidla Borsuk je ešte pomalší. V porovnaní so západoeurópskymi výrobcami, ktorí dokážu produkovať takmer celé spektrum výzbroje od ponoriek po lietadlá, je to dramatický rozdiel.
Dronová výnimka: segment, kde môže Poľsko zabrať
V jednej oblasti však Poľsko dokáže konkurovať — v bezpilotných systémoch. Štátna PGZ a súkromné firmy ako WB Group patria k niekoľkým segmentom domácej výroby, ktoré nezaostávajú za zahraničím. Varšava preto vsádza na výstavbu celonárodnej protidronovej bariéry.
Arkadiusz Bąk z PGZ tvrdí, že prvé prvky systému by mohli byť pripravené už v krátkom čase. „Toto by mohla byť prvá skutočná terénna protidronová bariéra v Európe,“ uviedol. Poľsko chce pri nej využiť už existujúcu infraštruktúru, najmä americký systém IBCS, ktorý dokáže integrovať rôzne radary a odpaľovače do jedného bojového obrazu.
Projekt má aj jasné finančné krytie. Až 8 miliárd eur z európskej iniciatívy Security Action for Europe je vyčlenených práve na drony a systémy proti dronom.
Vojenské ambície verzus priemyselná realita
Aj keď Poľsko disponuje rekordnými rozpočtami, svoj obranný priemysel neprebuduje zo dňa na deň. Výroba je pomalá, technológie chýbajú a veľké projekty si žiadajú roky investícií. Varšava preto lobuje aj na úrovni EÚ, aby finančné pravidlá zohľadňovali realitu krajín, ktoré sa silne spoliehajú na americkú či kórejskú techniku. Pre Poľsko je to kľúčové — inak by mnohé projekty nebolo možné financovať.
Ako to vystihol Arkadiusz Bąk: „Ak nesedíte pri stole, ste na menu.“
Ambícia je jasná: moderná armáda, silnejšie zbrojárstvo a väčší podiel domácich firiem na miliardových zákazkách. Kým sa to však podarí, bude Poľsko ešte roky odkázané na to, že väčšina peňazí z jeho rekordného obranného rozpočtu skončí v zahraničných továrňach.
