Na Slovensku sa plnohodnotná strava stáva luxusom, ktorý si nemôže dovoliť obrovské množstvo obyvateľov. Podľa údajov európskej štatistiky sa kvalitné suroviny, ako je mäso, ryby alebo ich rastlinné alternatívy, stali pre viac ako 17 percent Slovákov nedostupné. To predstavuje približne 920-tisíc ľudí.
Ešte horšie je to u tých, ktorí sa nachádzajú pod hranicou chudoby. Až štyria z desiatich musia denne zvažovať, či radšej zaplatia základné účty, alebo si kúpia kvalitnejšie potraviny. Na hranici chudoby žije podľa posledných údajov takmer milión Slovákov a ich situácia sa nijako nezlepšuje.
Pre porovnanie:
- v rámci celej EÚ si kvalitné jedlo nemôže dopriať iba 8,5 percenta obyvateľov, pričom číslo má dokonca klesajúcu tendenciu. Slovensko teda patrí medzi krajiny, kde je tento problém najviditeľnejší.
- v Poľsku má problém s kvalitným jedlom len 2,8 % populácie
- v Česku ide o 6 % obyvateľov
- na Slovensku je to viac než 17 %
Prečo sa Slováci dostali na dno rebríčka?
Ako uviedla Pravda.sk, za týmto nepriaznivým stavom stojí viacero faktorov. Kľúčovým je kombinácia nízkych príjmov a vysokých cien potravín. Aj keď priemerná mzda v posledných rokoch rástla, stále nedosahuje úroveň bohatších členských krajín. Problém zhoršila inflácia, ktorá v rokoch 2022 a 2023 vystrelila nahor rýchlejšie než u susedov.
Ceny základného nákupu sa zvýšili aj o viac ako 28 percent a domácnosti s nižšími príjmami sa z toho dodnes nespamätali. Ešte aj v roku 2025 platí, že:
- oleje a tuky zdraželi o vyše 14 %
- mlieko, syry a vajcia stúpli nad 10 %
- ovocie zdraželo rovnako o viac než desatinu
Na druhej strane mäso a zelenina mierne zlacneli, no tieto položky nedokázali vyrovnať všeobecný rast cien. Kým v západnej Európe sa plnohodnotná strava považuje za štandard, na Slovensku sa stáva ukazovateľom sociálnej nerovnosti.
Zvyk kupovať lacné potraviny ostáva aj narastá
Slováci sú známi tým, že pri nákupoch sledujú predovšetkým cenu. To vedie k zvýšenému záujmu o akciové ponuky, privátne značky a dokonca aj produkty s blížiacim sa dátumom spotreby. Potvrdzujú to aj najväčšie obchodné reťazce, ktoré evidujú rastúci dopyt po lacnejších možnostiach.
Spracované potraviny, ktoré sú lacnejšie a trvácnejšie, sa tak dostávajú do popredia. Problémom však je, že obsahujú viac soli, cukru či tukov a majú nižšiu výživovú hodnotu. Krátkodobá úspora tak môže mať dlhodobé následky na zdravie obyvateľov.
Podľa štatistík míňajú slovenské domácnosti na potraviny a nealko nápoje až 26 percent zo svojho rozpočtu. Ide o druhý najvyšší podiel v celej Európskej únii, čo jasne ukazuje, že problém nespočíva len v nákupných návykoch, ale aj v cenovej hladine a nízkej životnej úrovni.
