Nový výskum ukazuje, že cvičenie môže výrazne znižovať riziko demencie. Nielen u zdravých ľudí, ale aj u tých s genetickou predispozíciou.
Výskum ukazuje, že aktívny život v strednom a staršom veku podporuje mozog, zlepšuje prietok krvi, znižuje zápaly a chráni pred kognitívnym úpadkom. Pohyb je účinnou prevenciou aj pre tých, ktorí by inak mali vyššie riziko Alzheimerovej choroby.
Pohyb chránil mozog najviac v strednom a neskoršom veku
Vedci sledovali viac než 4 200 ľudí, druhú generáciu účastníkov Framinghamskej štúdie. Účastníci pravidelne zaznamenávali svoju fyzickú aktivitu – od chodenia po schodoch až po šport. Na základe veku ich rozdelili do troch skupín: mladá dospelosť (26–44 rokov), stredný vek (45–64 rokov) a staršia dospelosť (65 a viac rokov).
„Ľudia, ktorí sa hýbali stredne alebo intenzívne v strednom a neskoršom veku, mali až o 41–45 % nižšie riziko demencie než tí, ktorí sa takmer nehýbali,“ uviedli autori štúdie. Pohyb v mladosti však riziko významne neovplyvnil.
Fyzická aktivita nielen udržuje telo v kondícii, ale aj mozog. „Cvičenie zlepšuje prietok krvi do mozgu, podporuje neuroplasticitu a znižuje chronický zápal,“ vysvetľuje Science alert. Tieto faktory chránia pred kognitívnym úpadkom a demenciou.
Genetika nie je prekážkou
Štúdia zohľadnila aj genetické riziko Alzheimerovej choroby prostredníctvom alely APOE ε4. Vedci zistili, že aj ľudia s predispozíciou môžu pohybom významne znížiť pravdepodobnosť rozvoja ochorenia. „Hýbať sa sa oplatí každému, nezávisle od genetického rizika,“ zdôrazňujú odborníci.
Význam štúdie a jej limity
Silnou stránkou štúdie je veľký počet účastníkov, dlhodobé sledovanie a zahrnutie genetických faktorov. Obmedzenia zahŕňajú samoohlásenú aktivitu a nejasnosť, ktorý typ pohybu je najefektívnejší.
Tiež mladšia skupina mala málo prípadov demencie a väčšina účastníkov bola európskeho pôvodu, čo môže ovplyvniť generalizovateľnosť výsledkov.
„Jediné, čo si treba zapamätať, je hýbať sa – kedykoľvek a v každom veku,“ konštatujú vedci. Pravidelná fyzická aktivita v strednom a staršom veku môže byť kľúčom k ochrane mozgu pred demenciou a k udržaniu kvalitného života.
