Na pôde Bieleho domu sa začiatkom týždňa zdalo, že ďalším krokom v rokovaniach o vojne na Ukrajine bude bilaterálne stretnutie prezidentov Ruska a Ukrajiny. Očakávania sa však rýchlo rozplynuli po tom, čo Kremeľ reagoval vyhýbavo a opatrne.
Po telefonáte Vladimira Putina s Donaldom Trumpom ruský poradca Jurij Ušakov naznačil, že by sa mohlo diskutovať o „zvýšení úrovne zástupcov“ oboch strán. Priame rokovania Putina a Zelenského nespomenul. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov síce dodal, že Moskva neodmieta „žiadnu formu dialógu“, no zdôraznil, že kontakty na najvyššej úrovni si vyžadujú maximálnu prípravu. V preklade: Kremeľ ešte nie je pripravený na takýto krok, zhodnotilo CNN.
Prekážky: história, propaganda aj podmienky
Stretnutie prezidentov by znamenalo pre Putina obrovskú zmenu rétoriky. Na domácej scéne roky prezentuje Volodymyra Zelenského ako „nacistického bábkara Západu“ či „nelegitímneho lídra kyjevského režimu“.
- Legitimita: Moskva spochybňuje odklad volieb na Ukrajine a žiada ich usporiadanie pred akoukoľvek mierovou dohodou.
- Podmienky: Rusko trvá na odovzdaní území, ktoré Kyjev stále kontroluje. Zelenskyj to jednoznačne odmieta.
- Vnútorná propaganda: Putin by musel ruským občanom vysvetliť, prečo sa zrazu rozpráva s prezidentom, ktorého existenciu doteraz spochybňoval.
Ako poznamenala analytička Orysia Lutsevyč z Chatham House, pre Putina by to znamenalo priznať zlyhanie: „Sedieť si za stolom s prezidentom, ktorého považuje za vtip z neexistujúcej krajiny.“
Úloha USA a Donalda Trumpa
Analytici sa zhodujú, že Putin nevidí v osobnom stretnutí so Zelenským prioritu. Konflikt chápe skôr ako súboj s celým Západom než s Ukrajinou.
Podľa Tatiany Stanovajovej z Carnegie Russia Eurasia Center by však Kremeľ mohol pristúpiť na rokovania, ak by mu vyhovovali podmienky a ak by do procesu aktívne vstúpili Spojené štáty. „Trump je v Moskve vnímaný ako ten, kto môže Kyjev prinútiť k väčšej flexibilite,“ uviedla Stanovajová.
Trump sám najprv na sociálnej sieti Truth Social oznámil, že začal pripravovať stretnutie Putina so Zelenským. Už na druhý deň však vo vysielaní Fox News pripustil, že „oni sú tí, ktorí musia rozhodnúť – my sme 7 000 míľ ďaleko“.
Realita na bojisku
Kým sa vedú diplomatické hry, vojna pokračuje. Rusko po miernom útlme v auguste opäť zosilnilo útoky – len v noci z pondelka na utorok vypálilo 270 dronov a desať rakiet.
Putin zatiaľ neurobil žiadne ústupky. Naopak, získal pozvánku na veľký summit v Aljaške, od Trumpa nedostal podmienku prímeria pred mierovými rozhovormi a tlak sankcií sa rozpadá.
Zatiaľ sa zdá, že priame stretnutie Putina a Zelenského je v nedohľadne. Rusko preferuje ďalšie kolo rozhovorov v Istanbule na vyššej úrovni delegácií, no bez rizika, že by Putin osobne čelil odmietnutiu svojich požiadaviek. Otázne ostáva, ako sa k tomu postaví Donald Trump – a koho obviní, ak tento pokus o mierové rokovania stroskotá.
Donbas: ohnisko Putinových ambícií a kľúčový bod vojny na Ukrajine
Donbas, kedysi priemyselné srdce Sovietskeho zväzu, sa stal symbolom ruskej agresie a najťažšou skúškou pre Ukrajinu i celý európsky poriadok. Od roku 2014 sa región Donetsk a Luhansk nachádza v centre geopolitického konfliktu, ktorý prerástol do jednej z najkrvavejších vojen v Európe od druhej svetovej.
Donbas – pomenovanie pre Donetskú a Luhanskú oblasť – bol v sovietskej ére známy ako priemyselná veľmoc, plná baní a hutní. Región však ponúka aj úrodnú pôdu, rieky a prístup k Azovskému moru. Tradične tu žila silná ruská menšina a vzťahy s Kyjevom boli často napäté.
Práve tu sa po anexii Krymu v roku 2014 objavili proruské milície, podporované ťažkou technikou. Rýchlo obsadili mestá Donetsk a Luhansk, zatiaľ čo ukrajinská armáda bola nepripravená a demoralizovaná. Nasledovalo osem rokov nízkej, no vyčerpávajúcej vojny – so 75 000 vojakmi na 420 kilometroch frontu a viac ako 14 000 obeťami.
Putinova ideológia a zámienky
Ruský prezident už v roku 2021 pripravil ideologické podhubie pre neskoršiu inváziu. V eseji tvrdil, že obyvatelia Donbasu sú obeťami Kyjeva a Západu, ktorí vraj „plnia genocídu“ a nútia Rusov odriekať sa vlastných koreňov.
V predvečer invázie v roku 2022 vyhlásil, že svet ignoruje „utrpenie štyroch miliónov ľudí“ a uznal Luhansk a Donetsk za nezávislé štáty. O pár mesiacov neskôr Moskva usporiadala zmanipulované referendá a anektovala tieto regióny spolu so Záporožím a Chersonom – hoci ich ani celé neovládala.
Stav na fronte a obrovské obete
- Vysídlenie: najmenej 1,5 milióna ľudí ušlo z Donbasu, tri milióny zostali pod ruskou okupáciou, kde mnohí dostali ruské pasy.
- Obsadené územia: Rusko ovláda takmer celý Luhansk a vyše 70 % Donetska.
- Ukrajinská obrana: pevnosť tvoria mestá ako Sloviansk, Kramatorsk či Kostiantynivka, ktoré blokujú ruský postup ďalej do vnútrozemia.
Podľa analytikov môže Rusku trvať ešte roky, kým získa úplnú kontrolu nad územiami, ktoré si „pripojilo“. Zároveň je však málo pravdepodobné, že Ukrajina dokáže dobyť väčšinu strateného Donbasu späť.
Prečo Kyjev nemôže ustúpiť
Prezident Volodymyr Zelensky opakovane zdôrazňuje, že strata zvyšku Donetska by znamenala nielen porušenie ústavy, ale aj otvorenie ciest pre ďalší ruský postup do centra krajiny.
- Politická cena: vzdať sa územia, za ktoré padli tisíce vojakov, by bola pre Zelenského politickou samovraždou.
- Verejná mienka: tri štvrtiny Ukrajincov odmietajú akékoľvek územné ústupky.
- Medzinárodný rozmer: Európa by stratila zásadu, že agresia nesmie byť odmenená územím.
Od roku 2014 až dodnes je Donbas jadrom Putinových ambícií. Pre Moskvu je rozdiel medzi stiahnutím sa zo severu Ukrajiny a stratou územia, ktoré oficiálne vyhlásila za „súčasť Ruska“. Pre Európu a Západ je Donbas skúškou odhodlania udržať pravidlá medzinárodného poriadku. Ako ukazuje história tohto regiónu, rozhodnutie o jeho budúcnosti bude kľúčové pre osud celej vojny.
