Je to jeden z najznámejších odevov v histórii: červený kabát a nohavice lemované bielou kožušinou, tmavý kožený opasok a čiapka s brmbolcom alebo zvončekom. Odkiaľ Santa Claus získal svoj odev? Hoci mnohí to považujú za výsledok úspešného marketingu spoločnosti Coca-Cola, jeho vývoj bol oveľa zložitejší a zaujímavejší, píše iDnes.cz.
Všetci viac-menej vieme, že Santa Claus je založený na postave neskoroantického gréckeho biskupa svätého Mikuláša z Myry, ktorý pôsobil na území dnešného Turecka. Podľa tradície bol známy svojimi štedrými darmi chudobným. Najznámejšia legenda spomína tri dievčatá, ktorým Mikuláš dal veno, aby sa mohli vydať a zachránil ich tak pred prostitúciou. Podľa jednej verzie hodil zlaté mince do komína a tie pristáli v ponožkách, ktoré sušili pri krbe. Ale ako sa z úctyhodného biskupa stal veselý starý muž s ružovými lícami v červenom obleku s bielym lemovaním?
Vianoce pre dospelých
Zatiaľ čo v strednej Európe, v krajinách bývalého Rakúsko-Uhorska, si zachoval svoje biskupské rúcho, na západe prešiel svätý Mikuláš zložitejšou evolúciou. Postupom času sa spojil s Otcom Vianoc (Father Christmas), ktorý bol viac stelesnením samotných Vianoc ako magickou mýtickou bytosťou.
Pochádza z neskorého stredoveku v Anglicku. Najstaršia zmienka o „Sir Christèmasovi“ sa nachádza v kolede z 15. storočia, kde oznamuje narodenie Ježiša Krista a vyzýva ľudí, aby boli veselí. Od neho zdedil moderný Santa Claus svoju veselú povahu a ružové líčka: Father Christmas bol patrónom radostných a bujarých osláv, kde sa stoly prehýbali pod ťarchou jedla a alkohol tiekol prúdom.
Father Christmas bol zobrazovaný ako muž v strednom veku v sekulárnom odeve rôznych farieb, zvyčajne lemovanom kožušinou. V populárnej hre Christmas, His Masque z roku 1616 od dramatika Bena Jonsona sa z neho stal starý muž. V nasledujúcich storočiach sa ustálil obraz starého muža v kožušinovom plášti, obklopeného jedlom a nápojmi.
V USA, kde sa zmiešali tradície prisťahovalcov z rôznych častí Európy, sa Santa Claus spojil so svätým Mikulášom a tiež s holandským Sinterklaasom. V roku 1773 newyorský denník Rivington Gazeteer pripomenul sviatok narodenia „svätého Mikuláša, inak známeho ako svätý Claus“.
Prečo dávame darčeky dvakrát?
Protestantské cirkvi ukončili uctievanie svätých, vrátane svätého Mikuláša. Na podnet reformátora Martina Luthera sa tradičné darovanie darčekov presunulo na Vianoce 25. decembra a darčeky mal rozdávať Ježiško (Christkind). Jeho plán však nevyšiel celkom podľa predstáv. Na mnohých miestach ľudia začali dávať darčeky na Vianoce, ale neprestali ich dávať ani na sviatok svätého Mikuláša. Tento sviatok sa začal spájať predovšetkým s deťmi. Teraz si v decembri vymieňame darčeky dvakrát.
Bohatý a špinavý
Západná spoločnosť 19. storočia potrebovala novú vianočnú ikonu, ktorá by nahradila veselého Santa Clausa. Oslavy často prerastali do nekontrolovateľných a niekedy aj nebezpečných pitiek. Santa Claus sa stal touto ikonou, milou a štedrou postavou, ktorá milovala deti a spájala v sebe prvky svätého Mikuláša, Santa Clausa a Sinterklaasa. Možno práve preto nadobudol toľko podôb. Bol tučný, vysoký, chudý, malý, bohatý a pokrytý sadzami. Jeho odevy boli niekedy luxusné, inokedy roztrhané. Mali tiež rôzne farby.
To sa pomaly ale isto zmenilo v druhej polovici 19. storočia. V roku 1863, počas americkej občianskej vojny, sa ilustrátor Thomas Nast inšpiroval starými vyobrazeniami Santa Clausa. Zobrazený Santa mal tradičný odev, ale zdobený hviezdami, symbolmi Únie, a rozdával darčeky vojakom Únie. V nasledujúcich desaťročiach vytvoril mnoho ďalších verzií Santa Clausa ako starého muža s dlhou bielou bradou v rôznofarebných odevoch zdobených kožušinou. Okrem červenej farby ho obliekol aj do modrej, zelenej, bielej a hnedej.
Jeho ilustrácie k básni A Visit from St. Nicholas (známej aj ako The Night before Christmas) zaznamenali bezprecedentný úspech. Je považovaná za najslávnejšiu báseň, akú kedy napísal Američan. Paradoxne, napriek tomu, že jej autorstvo je do istej miery záhadou bola uverejnená anonymne v novinách.
Na ilustráciách k básni má Santa Claus na sebe červený oblek s bielou kožušinou, dlhú čiapku a široký kožený opasok, ktoré poznáme dnes. Nast ho takto zobrazil aj na obálkach časopisu Harper’s Weekly, ktorý zohral nemalú úlohu v jeho popularizácii.
Táto mimoriadne populárna báseň a príťažlivé ilustrácie mali obrovský vplyv nielen na to, ako dnes vyzerá Santa Claus, ale aj na samotný vzhľad Vianoc, aspoň v USA. Nachádzame tu všetky atribúty, ktoré dnes spájame so Santom: sane ťahané sobmi, komín, vrece s hračkami, ponožky na krbe a dielňu na severnom póle.
Tento obraz Santa Clausa sa potom navždy zapísal do povedomia, keď ho umelec Haddon Sundblom použil v 30. rokoch 20. storočia pri tvorbe reklamy pre Coca-Colu. Už vtedy sa spoločnosť zameriavala na úspešný marketing, takže reklama sa objavila v celom rade novín a časopisov, ako aj na plagátoch, vo výkladoch obchodov a kalendároch. V Spojených štátoch nebol nikto, kto by ju nevidel.
Sundblom maľoval pre Coca-Colu do roku 1964 rôzne verzie Santa Clausa, vždy v červenej farbe. Mnohí ho dnes považujú za duchovného otca Santa Clausa. Pravda je však taká, že ho o päťdesiat rokov skôr vytvoril Thomas Nast. Uznali to aj zástupcovia samotnej spoločnosti Coca-Cola. Práve kvôli jeho spojitosti so sladkou limonádou je Santa dnes vnímaný nielen ako symbol Vianoc, štedrosti a veselosti, ale aj konzumu a gýču.
Trochu zo všetkého
Meno Santa Claus pochádza z nesprávnej výslovnosti mena Sinterklaas. V Holandsku rozdáva darčeky a je tiež inšpirovaný postavou biskupa svätého Mikuláša z Myry. Santa si pravdepodobne požičal svoju bielu bradu od starého severského boha Odina, ktorý zohrával dôležitú úlohu v pohanských oslavách zimného slnovratu – Yule alebo Jule.
