Bezbrehá krutosť neprišla neľudská všetkým. Napríklad na sociálnej sieti VKontakte, v diskusnej skupine „Začuté v Izmailovom“ híkali v auguste 2014 stovky komentujúcich nadšením. Tí najmiernejší chválili čin, prezentovaný niekoľkými fotografiami, ako ideálny vzor riešenia problémov s bezdomovcami v celej moskovskej oblasti. 84 bodných rán, ktoré zo sveta zniesli „ďalšieho zbytočného opilca“, prišlo mnohým dokonca málo. Krvilačnosť virtuálneho davu opadla až potom, čo sa do diskusie zapojila matka obete. A vyvrátila, že by jej zavraždený syn Nikolaj Babin, ktorého na fotkách spoznala, niekedy požíval alkohol, že by bol bezdomovec alebo by bol moslimskej viery. Pracoval ako elektrikár a v čase útoku čakal na nočný spoj.
Kuriózne nebolo len to, že sa matka o osude svojho nezvestného syna dozvedela najskôr zo sociálnych sietí, ale aj to, že moskovská polícia jeho telo uložila do márnice ako „obeť dopravnej nehody bez zistenej totožnosti“. Až v novembri 2014 si moskovskí policajti osvojili podozrenie, že nimi identifikovaných jedenásť zavraždených, ubitých kladivom a ubodaných nožmi, nenáleží rôznym páchateľom. Až vtedy rozpoznala, že sú všetky obeťami vražednej série tej istej organizovanej skupiny. Najväčšou prekážkou pre vyšetrovateľov malo byť, že svoje činy páchala v miestach mimo záberov bezpečnostných kamier.
Keď chýba voľa
Polícia pripúšťala, že výsluchy bezdomovcov, zvýšený pohyb uniformovaných strážcov poriadku v podozrivých oblastiach ani nasadenie policajtov v prestrojení ju k dolapeniu vrahov nepriblížilo. Ubodaných a ubitých tiel pritom neubúdalo. A kauza „Vrahov, čo len čistia ulice od špiny“ získavala výbušne politický potenciál.
Stále častejšie na diskusných fórach zaznievalo, že slávne Rusko patrí Rusom a že na uliciach Moskvy nemajú bezdomovci a imigranti z postsovietskych republík čo hľadať. Sociálne siete prekvitali príspevkami oslavujúcimi konečné riešenie otázky „menejcenných rás a národov“ volajúcimi po znovuzavedení vyhladzovacích táborov. Hajlujúci zakuklení prívrženci ruskej krajnej pravice, neonacisti, si našli svoju tému.
Začiatkom februára 2015 je preto kvôli fatálnej neschopnosti moskovskej polície vyšetrovanie odložené, prípady brutálnych vrážd sú zlúčené v jeden veľký spis a celého prípadu sa novo ujíma Vyšetrovací výbor Ruskej federácie. Pátranie je zrazu nad očakávania rýchle. Komisári vychádzajú z poznatku, že k väčšine vrážd došlo v opustených, neobývaných oblastiach alebo na ľudoprázdnych uliciach, medzi jednou a štvrtou hodinou nočnou. Pri staniciach, skladoch, mostoch, garážach, kde sa v tom čase pohybovalo len absolútne minimum ľudí. Často len vrahovia a ich obeť. Preto si u Federálnej služby bezpečnosti požiadajú o výpis všetkých mobilných telefónov, ktoré sa v inkriminovanom čase blízko miest činov vyskytovali.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
