Z neobsiahleho zoznamu žiari niekoľko stále sa opakujúcich čísel. Sú to telefónne čísla vrahov. Cez fakturačný systém mobilného operátora potom vyšetrovatelia dohľadajú adresy a rozbehnú zatýkanie. Prípad, ktorý sa bezvýsledne vliekol pol roka a za ktorým zostalo najmenej pätnásť brutálne zavraždených mužov a žien, šlo nakoniec rozlúsknuť počas 48 hodín.
Priatelia z internetu
Vrahovia nezapierajú, ku svojim činom sa hrdo hlásia. S výnimkou jedného z päťčlennej skupiny Čističov, ktorý sa pri zadržaní pokúsil o samovraždu, všetci s vyšetrovateľmi spolupracujú. Dalo by sa povedať, že sa chvália. Policajné snímky svojich obetí si s veľkým záujmom prezerajú, študujú svoju prácu a chvália fotografov. Usmievajú sa a k jednotlivým prípadom dodávajú uštipačné poznámky. O ľútosti sa vôbec nedalo hovoriť, surová, nehumánna chladnosť, nezaujatosť ich výpovedí otriasla aj skúsenými kriminalistami.
Aký bol motív vrážd? „Nenávisť k alkoholikom a bezdomovcom, nemám rád osoby tejto kategórie,“ rozprával jeden zo zadržaných. „Právo odnímať cudzí zbytočný život mi nebolo dané, a tak som si ho sám privlastnil,“ hovoril druhý. Ostatní pritakávali. K vraždám ich viedla „nenávisť“ a ich cieľom boli „zlodejskí, opití, smradľaví a neužitoční bezdomovci“.
Čo boli Čističi zač? Bolo ich päť, traja boli dlhodobo nezamestnaní, štvrtý nedospel do veku, kedy by pracovať mohol, v čase zatknutia mal šestnásť rokov, ostatní mali medzi 19 a 25 rokov. Gang v zložení Jelena Lobacheva, Artur „Narcis“ Narcissov, Maxim „Zakirka“ Pavlov a Vladislav „Persik“ Karataev viedol Pavel Vojtov. Nechal sa titulovať ako Agnar Rusov, prezývali ho Generál. Už v roku 2012 bol odsúdený za znesvätenie hrobov na židovskom cintoríne. V roku 2014 chcel spolu s Karataevom a Pavlovom odísť na Ukrajinu bojovať proti tamojšiemu bataliónu Azov, ruská armáda ich však nasadila len pri hraniciach. Nie na dlho, vrátili sa do Moskvy.
Čas nenávidieť
Spoznali sa cez ruské sociálne siete, v ultrapravicových diskusných fórach rozvádzali teórie o násilí a nadradenosti svojej rasy. Ich hlavnou doménou sa stala skupina Čas nenávidieť. Tu sa pýšili zbierkami svojich nožov, krvou z bitiek postriekanými zbraňami, snímkami židovských cintorínov, ktoré hanobili hákovými krížmi a fotkami, na ktorých pózovali s menovkami ako: „Nezabíjam, robím svet čistejším“ alebo „Vezmi nôž a vyjdi na ulicu, aby si urobil svet lepším miestom“.
Svoje zámery nijako neskrývali, ich súkromné e-maily odhaľovali, že ľudí upovedomených o ich vražedných výpadoch bolo veľa. Nikto sa však na políciu neobrátil, neonacistickí spoluverci ich besnenie prirodzene schvaľovali.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
