Dillon pracoval krátko v márnici, takže vedel, ako telo spracovať, aby vyzeralo „čisté“, a tieto znalosti použil pri vražde.
Autorka Eatwellová vo svojej knihe Black Dahlia, Red Rose opisuje aj spojenie medzi Dillonom a Markom Hansenom, ktorý vlastnil viaceré kiná, tanečné sály a domy pre ženy, ktoré sa snažili preraziť v Hollywoode. Hansen údajne unavil Elizabeth jej neustálym žiadaním o peniaze a neustálymi priateľmi, a tak podľa Eatwellovej dal Dillonovi „pokyn, aby sa o ňu postaral“. Dillon však nebol obyčajný muž – bol sadistický a psychopatický, čo viedlo k jednej z najbrutálnejších vrážd v histórii USA.
Vyšetrovateľom sa napriek všetkým dôkazom nikdy nepodarilo Dillona postaviť pred súd. Korupcia v LAPD a strach z odplaty znamenali, že vyšetrovanie bolo blokované. Dokonca aj keď Dillon priznal niektoré detaily Dr. Josephovi Paulovi De Riverovi, hlavnému psychiatrovi LAPD, páchateľ sa nikdy nestal predmetom oficiálneho stíhania.
Elizabethin život, plný nádejí a snov, skončil krutou smrťou, ktorá zanechala nezodpovedané otázky a hlboké stopy v histórii kriminalistiky. Prípad inšpiroval množstvo filmov, kníh a dokumentov, pričom jeho neslávna sláva pretrváva dodnes. Tragédia Čiernej Dahlie je tak neoddeliteľnou súčasťou Los Angeles, mesta snov, ktoré sa však niekedy stáva aj mestom hrôzy.
