Vojna na Ukrajine postupne vyčerpáva finančné zdroje Ruska a núti moskevské vedenie pripravovať nepopulárne opatrenia. Podľa informácií agentúry Reuters sa krajina chystá zvyšovať daňové zaťaženie a obmedzovať investície do civilných oblastí, aby dokázala pokryť rastúce vojenské náklady.
Hoci prezident Vladimir Putin popiera tvrdenia o ničivom vplyve konfliktu na ruskú ekonomiku, číslá hovoria jasnou rečou. Deficit štátneho rozpočtu sa zväčšuje, pretože vojenské výdavky rastú rýchlejšie ako príjmy z predaja energetických surovín.
Od februára 2022, keď sa začala invázia na Ukrajinu, sa ruské rozpočtové výdavky v nominálnom vyjadrení takmer zdvojnásobili. Táto situácia vytvorila inflačné tlaky a prinútila centrálnu banku zvýšiť úrokové sadzby až na 21 percent. Píše o tom portál oPeniazoch.
Vojenské výdavky budú prioritou
Šéf rozpočtového výboru hornej komory ruského parlamentu Anatolij Artamonov v júli upozornil: „Vzhľadom na pesimistickejšie odhady ekonomických ukazovateľov a pokles príjmov z ropy a plynu budeme musieť urgentne začať rozpočtovú konsolidáciu.“
Artamonov zároveň jasne stanovil priority: „Nemôžeme znížiť výdavky na národnú obranu. S najväčšou pravdepodobnosťou ich budeme musieť zvýšiť.“
Podľa jeho odhadov bude možno potrebné do roku 2028 znížiť neobranné výdavky o dva bilióny rubľov a presunúť tieto prostriedky do vojenského rozpočtu. „V nasledujúcich troch rokoch nebudeme mať dosť prostriedkov, aby sme žili tak pohodlne ako teraz,“ varoval Artamonov.
Vysoké náklady aj po skončení bojov
Vládny zdroj pre Reuters odhalil, že výdavky na obranu sa ani po prípadnom ukončení bojových operácií nevrátia na predvojnovú úroveň. „Aj za prímeria bude stále potrebné vyrábať delostrelecké granáty a drony, ale v o niečo menšom meradle,“ vysvetlil.
Bývalý člen vedenia ruskej centrálnej banky Sergej Aleksašenko upozornil, že podiel výdavkov na vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť na hrubom domácom produkte Ruska v tomto roku výrazne klesá. Predpovedal tiež zvyšovanie daní a obmedzovanie výdavkov.
Vládny zdroj potvrdil nevyhnutnosť daňových zmien: „Inak jednoducho nedokážeme vyjsť s peniazmi, a to ani v prípade zníženia výdavkov na obranu. Príjmy z ropy a plynu klesajú a ekonomika to nedokáže plne kompenzovať.“
Ekonomické spomalenie sa prejavuje
Minister financií Anton Siluanov už v apríli signalizoval potrebu úsporných opatrení, keď vládnym kolegom odporučil, aby „boli skromní vo svojich prianiach“ ohľadom rozpočtových výdavkov. Jeho námestník Pavol Kadočnikov v júli zdôraznil, že prioritou sú výdavky na vojakov bojujúcich na Ukrajine a ich rodiny, pričom Rusko by malo zvážiť „elimináciu“ neprioritných výdavkov.
Hospodárske údaje potvrdzujú obavy. Medzinárodný menový fond koncom minulého mesiaca znížil odhad tohtoročného rastu ruskej ekonomiky na 0,9 percenta z predtým predpokladaných 1,5 percenta. Tempo hospodárskeho rastu by sa tak malo prudko spomaliť z vlaňajších 4,3 percenta.
Ekonóm Liam Peach zo spoločnosti Capital Economics situáciu zhrnul: „Ruská ekonomika sa potýka so negatívnymi dopadmi vysokých úrokových sadzieb a pokračujúcich vojnových operácií. Možno očakávať dlhšie obdobie slabého hospodárskeho rastu.“
Ruská ekonomika, ktorá spočiatku preukázala vysokú odolnosť voči západným sankciám vďaka masívnym vojenským výdavkom, teraz čelí rastúcim problémom. Vysoké úrokové sadzby, ktorými sa centrálna banka snaží potlačiť infláciu, spolu s pokračujúcimi vojnovými nákladmi vytvárajú tlak na celkový hospodársky výkon krajiny.
