Napätie okolo vojny na Ukrajine opäť vzrástlo, keď americký prezident Donald Trump pohrozil ďalšou vlnou sankcií voči Rusku. Trump naznačil, že je pripravený pristúpiť k sekundárnym clám voči hlavným obchodným partnerom Moskvy, ak Rusko neukončí vojnu na Ukrajine v dohľadnej dobe.
Ruská reakcia však bola jednoznačná. Dmitrij Peskov, hovorca prezidenta Vladimira Putina, vyhlásil, že všetky doterajšie sankcie “nemajú absolútne žiadny účinok” a označil ich za “úplne zbytočné”. Peskov pripomenul, že Rusko čelí sankciám už takmer štyri roky a napriek tomu jeho ekonomika podľa neho odoláva vonkajšiemu tlaku.
„Celkovo sa pravdepodobne dá povedať jedna vec: Tento bezprecedentný počet sankcií, ktoré boli uvalené na našu krajinu za posledné štyri roky – nemali vôbec žiadny účinok,“ povedal Peskov. Jeho vyjadrenia zverejnil na Telegram kanáli Yunashev LIVE. Informoval portál Newsweek.
„Nezaberajú v rámci vyvíjania tlaku na Rusko,” uviedol Peskov a dodal, že vinou týchto opatrení sú podľa Moskvy zodpovední Kyjev a európski partneri za to, že Washington sankcie stále posúva a plánuje v nich pokračovať.
Moskva podľa Peskova uprednostňuje riešenia prostredníctvom politiky a diplomacie, no keďže Európa a Kyjev podľa jej vyjadrení nechcú spolupracovať, Rusko plánuje pokračovať vo vojenskej kampani na Ukrajine, ktorú Kremeľ nazýva „špeciálnou vojenskou operáciou“.
Zelensky žiada tvrdšie sankcie
Na opačnej strane konfliktu vyzýva ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, aby Západ uvalil ešte tvrdšie a cielenejšie sankcie. Podľa jeho slov bude Putin ochotný pristúpiť k mieru iba v prípade, že bude naozaj vyvíjaný vonkajší tlak.
„Dôležité je, že sme dnes videli širokú odozvu našich partnerov na útok,” uviedol Zelensky, pričom reagoval na medzinárodné odsúdenie masívnych útokov Ruska. „Jasne vidíme, že Rusko sa snaží Ukrajine spôsobiť bolesť ešte drzejšími útokmi. To je signál, že Putin testuje svet – či bude akceptovať a tolerovať tieto útoky. Vyjadrenia štátnych predstaviteľov musia byť preto podporené reálnymi krokmi – sankciami, tvrdými clami a ďalšími obchodnými obmedzeniami. Rusko musí pocítiť skutočné straty, aby bolo presvedčené.”
Sankcie a globálny obchod
Trump už niekoľko mesiacov presadzuje mierový plán, no konflikt na Ukrajine pokračuje a Moskva odmieta ustúpiť zo svojich vojenských cieľov. Ako prvá čelí sekundárnym clám India kvôli pokračujúcim nákupom ropy z Ruska – Trump uvalil 25-percentné clá na indický tovar, čo posilnilo vzťahy Dillí s Čínou a Moskvou.
Čína zostáva najväčším zákazníkom ruskej ropy, a jej nákupy poskytujú Moskve životne dôležitú ekonomickú podporu aj napriek západným sankciám. Trump sa zároveň snaží s Pekingom rokovať o riešení obchodných sporov po predchádzajúcej tariffej vojne, čo komplikuje tlak na Rusko.
Dve kľúčové otázky mieru
Rusko kontroluje približne pätinu ukrajinského územia od invázie v roku 2022 a už predtým obsadilo východnú Ukrajinu a anektovalo Krymský polostrov v roku 2014. Moskva označuje za hlavnú príčinu invázie kroky Ukrajiny smerom k členstvu v NATO a údajné prenasledovanie etnických Rusov.
Kyjev tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že Ukrajina ako suverénny štát má právo slobodne rozhodovať o svojom členstve v medzinárodných alianciách. Podľa ukrajinskej strany ide o imperiálnu vojnu Ruska s cieľom zničiť ukrajinskú suverenitu a identitu.
Riešenie mieru zatiaľ visí na dvoch otázkach: rozdelenie územia a budúca bezpečnostná architektúra Ukrajiny.
- Územie: Ukrajinská ústava neumožňuje odovzdanie akejkoľvek časti krajiny a ani referendum či voľby nie sú možné počas výnimočného stavu. Rusko však odmieta uzavrieť prímerie.
- Bezpečnosť: Ukrajina požaduje záruky proti budúcej agresii, vrátane prítomnosti západných mierových síl na svojom území. Rusko však odmieta prítomnosť NATO či iných západných jednotiek.
Konflikt tak pokračuje v patovej situácii, pričom sankcie, hrozby a vojenské útoky z oboch strán určujú medzinárodný a regionálny kontext, v ktorom sa hľadá riešenie, ktoré by zabezpečilo mier a stabilitu v regióne.
