Nové zistenia od tajných služieb odhaľujú znepokojujúce zámery Moskvy, ktoré sa týkajú východných hraníc Severoatlantickej aliancie. Analytici varujú, že Rusko aktívne posilňuje svoje vojenské kapacity a pripravuje sa na dlhodobú konfrontáciu, ktorá môže ohroziť stabilitu celej oblasti.
Podľa každoročnej správy litovských spravodajských agentúr VSD a MIDD by Rusko v prípade zrušenia sankcií uvalených za agresiu na Ukrajine dokázalo do šiestich rokov vybudovať armádu schopnú čeliť NATO v plnom rozsahu.
„Rusko by pravdepodobne vytvorilo nielen armádu väčšiu o 30 až 50 percent, ako malo pred vojnou, ale aj relatívne modernú. Strategické rezervy zbraní a munície by boli plne obnovené. Rusko by bolo pripravené na konvenčný vojenský konflikt s NATO,“ uvádza sa v správe.
Litovská tajná služba upozorňuje, že Rusko svoje jednotky na hranici s NATO nielen rozširuje, ale im zároveň poskytuje praktické bojové skúsenosti na Ukrajine, ktoré by mohli po ukončení konfliktu využiť ako základne pre prípadný konflikt s Alianciou, píše Reuters.
„Hlavnými cieľmi Ruska zostáva zvrátenie rovnováhy síl v Európe v jeho prospech a úplné podmanenie si Ukrajiny,“ konštatuje správa. Posilnenie ruského vojenského priemyslu je možné aj vďaka strategickej spolupráci s Čínou, ktorá Moskve umožnila znížiť závislosť od západných technológií. Po vojne by nadbytočné zásoby zbraní mohli mať podľa správy „dôsledky pre globálnu bezpečnosť“.
Tajné služby tiež upozorňujú na ruské sabotáže, ktoré sa stali v posledných rokoch v Európe životu nebezpečnými. Správa spomína balíkové výbuchy z roku 2024, ktoré Litva pripisuje ruskej vojenskej spravodajskej službe, pričom varuje, že tieto aktivity by mohli byť v budúcnosti rozšírené s cieľom ohroziť ľudské životy.
Na druhej strane série výpadkov plynových potrubí, elektrických káblov a telekomunikačných liniek v Baltskom mori od roku 2023, ktoré boli spôsobené plavidlami vychádzajúcimi z ruských prístavov, podľa správy neboli úmyselné. Podľa slov Mindaugasa Mazonasa, šéfa litovskej vojenskej spravodajskej služby: „Vyšetrovanie nebolo vykonané našou spravodajskou službou… ale máme odpoveď, že išlo o neúmyselný incident.“
Litva, krajina ležiaca na hranici s Ruskom a Bieloruskom, považuje tieto kroky za vážnu hrozbu. Po invázii ruských síl na Ukrajinu vo februári 2022 sa zvýšili obavy nielen o bezpečnosť pobaltských štátov, ale aj o stabilitu celej Severoatlantickej aliancie. Ako reakciu NATO posilnilo svoju prítomnosť v regióne, čím sa snaží odradiť Moskvu od ďalšej agresie.
Podľa expertov je jasné, že Rusko plánuje nielen krátkodobé vojenské operácie, ale pripravuje sa aj na dlhodobejšie scenáre, ktoré by mohli destabilizovať európsku bezpečnostnú architektúru. Zvýšená vojenská aktivita zahŕňa nielen presuny pozemných jednotiek, ale aj modernizáciu leteckých síl a dronov, ktoré by mohli byť použité proti ukrajinským pozíciám či v rámci širšieho konfliktu.
Analytici upozorňujú, že tieto plány Ruska môžu mať vážne dlhodobé dôsledky pre celý kontinent. Kým západné krajiny stále udržiavajú sankcie a podporujú Ukrajinu vojenskou aj humanitárnou pomocou, Moskva sa systematicky pripravuje na scenáre, ktoré by jej umožnili výrazne posilniť svoju pozíciu v Európe a potenciálne ohroziť bezpečnosť NATO.
