Ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že krajina úspešne otestovala nový typ superzbrane – podvodné torpédo Poseidon, ktoré disponuje jadrovým pohonom a je schopné niesť aj jadrové, aj konvenčné hlavice. Táto zbraň sa podľa jeho vyjadrenia vyznačuje obrovskou ničivou silou, ktorá údajne presahuje účinok medzikontinentálnej balistickej strely Sarmat. Poseidon je autonómne torpédo na jadrový pohon. Analytici tvrdia, že to môže spustiť rádioaktívne vlnenie oceánov.
Významnou črtou Poseidonu je aj to, že nepodlieha platným medzinárodným dohodám o obmedzení strategických zbraní, čím sa stáva špecifickým prvkom vo vojenskej výzbroji Ruska. O podvodnom stroji s názvom Poseidon, ktorý nesie meno po starogréckom bohovi mora, je známych len niekoľko overených informácií. Ide o unikátnu kombináciu torpéda a autonómneho dronu, schopnú prenášať aj jadrové zbrane. Tento technologicky vyspelý systém predstavuje nový typ vojenského arzenálu, ktorý sa výrazne odlišuje od klasických námorných zbraní. Informuje Reuters.
Zdroj: X/Spetsnaℤ 007
Ruský prezident Vladimir Putin informoval o úspešnom teste počas svojho stretnutia s vojakmi zranenými na Ukrajine, ktoré sa konalo v jednej z moskovských nemocníc. Počas neformálneho rozhovoru pri čaji a koláčoch spomenul, že skúška Poseidonu prebehla splnila očakávania ruských odborníkov. Z ponorky sa podarilo nielen odpáliť zariadenie pomocou štartovacieho motora, ale aj aktivovať jeho jadrový energetický systém, ktorý dokázal torpédo určitý čas poháňať. Putin zdôraznil, že Poseidon patrí medzi technologicky najpokročilejšie zbrane, ktoré má Rusko k dispozícii, a že jeho pohyb je prakticky nemožné zachytiť akýmkoľvek súčasným obranným systémom.
O tomto podvodnom drone je vo verejných zdrojoch dostupných len minimum overených informácií. Západní aj ruskí predstavitelia ho označujú za úplne novú kategóriu zbraní, ktorá by v prípade použitia mohla vyvolať rádioaktívne cunami schopné zničiť celé pobrežné mestá. Ide o projekt, o ktorom sa Putin prvýkrát zmienil už v roku 2018, pričom podľa ruských médií má mať neobmedzený dosah a dosahovať rýchlosť viac než 200 kilometrov za hodinu.
Každé takéto torpédo má niesť jadrovú hlavicu s ekvivalentom výbuchu dvoch megaton TNT – čo predstavuje približne stonásobok sily bomby zhodenej na japonské Nagasaki. Poseidon, v NATO známy ako Kanyon, je podľa ruských médií dlhý 20 metrov, má priemer 1,8 metra a váži 100 ton. Putin povedal, že sila Poseidonu prevyšuje aj „dokonca aj našu najsľubnejšiu medzikontinentálnu strelu Sarmat“, ktorá je známa aj ako SS-X-29 alebo Satan II.
Populárno-náučný magazín Popular Mechanics označil Poseidon za „torpédo apokalypsy“, ktoré by svojím účinkom dokázalo vymazať celé metropolitné oblasti z mapy prostredníctvom obrovských prívalových vĺn. Tento typ zbraní by mala niesť ruská jadrová ponorka Belgorod – najväčšia ponorka na svete s dĺžkou 185 metrov.
Podľa dostupných údajov môže byť vybavená až šiestimi torpédami Poseidon, ktoré získali prezývku „zbraň súdneho dňa“. Ich ničivý potenciál vyvoláva obavy, že v prípade nasadenia by mohli spôsobiť rádioaktívne vlny cunami schopné spustošiť celé pobrežné regióny.
Vojenskí analytici upozorňujú, že testovanie Poseidonu môže výrazne ovplyvniť budúcnosť medzinárodnej kontroly zbrojenia. Podľa ruského vojenského experta Igora Korotčenka práve fakt, že Poseidon nepatrí do žiadnej existujúcej kategórie strategických zbraní, znamená, že nepodlieha žiadnym obmedzeniam.
Tento stav by mohol podľa neho prinútiť Spojené štáty k tomu, aby po vypršaní platnosti dohody New START hľadali nové možnosti, ako v oblasti jadrového odzbrojenia pokračovať. Korotčenko zároveň tvrdí, že Moskva týmto spôsobom otvára priestor pre obnovenie dialógu o budúcnosti jadrových zbraní a normalizáciu vojensko-strategických vzťahov medzi Ruskom a USA.
Test Poseidonu pritom prichádza krátko po tom, čo Rusko oznámilo úspešné vyskúšanie ďalšej zbrane – strely s plochou dráhou letu Burevestnik, takisto s jadrovým pohonom. Putin pri tejto príležitosti naznačil, že technológia vyvinutá pre vojenské účely by mohla byť v budúcnosti využitá aj v civilnej sfére – napríklad pri riešení energetických potrieb v Arktíde alebo v rámci ruského vesmírneho programu.
