Americké ministerstvá zahraničných vecí a obrany sa riešia odchod svojho personálu z viacerých krajín na Blízkom východe. Informovala o tom televízia CNN s odvolaním sa na amerických predstaviteľov a zdroje oboznámené so situáciou. Aj keď dôvody zvýšených obáv o bezpečnosť v regióne nie sú jasné, v posledných týždňoch sa opäť vyostruje napätie medzi Iránom a Izraelom.
„Presúvajú sa, lebo by mohlo ísť o nebezpečné miesto. Uvidíme, čo sa stane,“ povedal prezident Donald Trump v stredu novinárom o situácii s americkým diplomatickým personálom. Zatiaľ nie je jasné, čo spôsobuje náhlu zmenu postoja Spojených štátov, ale nemenovaný predstaviteľ ministerstva obrany uviedol, že americké ústredné velenie sleduje „vyvíjajúce sa napätie na Blízkom východe“.
Sťahovanie personálu z viacerých krajín
Predstaviteľ rezortu obrany pre CNN uviedol, že minister Pete Hegseth povolil dobrovoľný odchod rodinných príslušníkov vojakov z viacerých štátov. Ministerstvo zahraničných vecí zase pripravuje stiahnutie personálu, ktorý v regióne nemá kľúčovú úlohu. Týka sa to amerických ambasád v Iraku, Bahrajne a Kuvajte.
Zdroje oboznámené so situáciu tiež uviedli, že menej dôležití zamestnanci majú odísť aj z konzulátu v Erbíle, čo je hlavné mesto autonómnej oblasti Iracký Kurdistan. Iracký vládny úradník pritom povedal, že presuny personálu nemajú nič spoločné s bezpečnostnou situáciou v krajine. Americký rezort diplomacie však neskôr vydal odporúčanie necestovať do Iraku pre vysoké riziko násilia a únosov. Zároveň dodal, že bol nariadený odchod neurčených vládnych pracovníkov USA „z dôvodu zvýšeného regionálneho napätia“.
Problematické rokovania o jadrovom programe
Rozhodnutia americkej administratívy o sťahovaní svojich zamestnancov z Blízkeho východu prichádzajú v čase, keď prezident Trump vyhlásil, že stráca dôveru v uzatvorenie dohody s Iránom o obmedzení jadrových ambícií krajiny. „Som si tým čoraz menej istý. Zdá sa, že to odkladajú, a myslím si, že je to škoda,“ povedal v rozhovore pre denník New York Post.
CNN tiež informovala, že Trump, podľa zdroja oboznámeného s rozhovorom, povedal izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi, aby prestal hovoriť o útoku na Irán. USA totiž mali získať spravodajské informácie naznačujúce, že Izrael sa pripravuje na útok na iránske jadrové zariadenia.
Nemenovaný iránsky predstaviteľ pre agentúru Reuters reagoval, že hrozba izraelského útoku neprinúti Teherán skončiť s obohacovaním uránu. Zároveň dodal, že cieľom eskalácie napätia na Blízkom východe je „ovplyvniť Teherán, aby počas nedeľňajších rokovaní so Spojenými štátmi v Ománe zmenil svoj postoj k právam v jadrovej oblasti“. Iránsky minister obrany už v stredu (11. 6.) varoval, že ak rokovania s USA zlyhajú a vypukne konflikt, Američania budú „nútení opustiť región“. Teherán a Washington viedli od 12. apríla už päť kôl rokovaní.
Rada guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu zase prijala rezolúciu, podľa ktorej Irán neplní svoje záväzky v oblasti nešírenia jadrových zbraní. Tento krok by mohol zvýšiť napätie okolo jeho nukleárneho programu a viesť k snahám obnoviť sankcie OSN voči Teheránu.
Donald Trump odstúpil od jadrovej dohody veľmocí s Iránom v roku 2018. Tá zmiernila sankcie uvalené na Teherán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Po odstúpení USA islamská republika prestala dodržiavať dohodu a napredovala v jadrovom vývoji. Irán trvá na tom, že jeho jadrový program je určený výlučne na civilné účely.
