Raši si vie predstaviť, že by špeciálny prokurátor Daniel Lipšic neostal na svojom poste až do konca funkčného obdobia, označuje ho totiž za politika, nie prokurátora. Raši zároveň uviedol, že neuvažoval o tom, či by chcel byť predsedom Hlasu-SD. Gröhling povedal, že je možné, že by nekandidoval za predsedu SaS.
Podľa politológa to nie je pre Slovensko podstaté
Na Slovensku nie je aktuálna otázka zmeny počtu volebných obvodov. Myslí si to politológ z Univerzity Komenského v Bratislave Erik Láštic. Chýba mu vysvetlenie, čo by bolo cieľom zmeny. Väčšie zastúpenie regionálnych politikov v národnom parlamente nemusí podľa neho znamenať kvalitatívnu zmenu. Samosprávy podľa neho čelia oveľa výraznejším problémom, ako je aktuálny volebný systém do Národnej rady (NR) SR.
Na voľby do NR SR tvorí v súčasnosti Slovensko jeden volebný obvod. „Voliči pri hlasovaní vo voľbách do NR SR vyberajú z rovnakých volebných kandidátok bez ohľadu na to, či volia vo Svidníku, Trenčíne alebo Malackách. Volíme takto od roku 1998 v dôsledku snahy vtedajšej vládnej koalície posilniť volebné šance HZDS a jeho lídra Vladimíra Mečiara,“ ozrejmil pre TASR Láštic.
Vládna koalícia vo svojom programe rieši otázku zmeny počtu volebných obvodov. „Na Slovensku máme tendenciu používať legislatívne riešenia na často neexistujúce problémy. Ak je vysvetlením väčšie zastúpenie politikov z regiónov, tak to ako argument znie síce zaujímavo, ale samotné väčšie zastúpenie regiónov nemusí priniesť žiadnu kvalitatívnu zmenu,“ tvrdí politológ.
Samospráva, obce, mestá a vyššie územné celky podľa neho čelia v súčasnom politickom systéme oveľa výraznejším problémom, ako je aktuálny volebný systém do NR SR. „Na Slovensku máme obrovský počet malých obcí, ktoré nezvládajú svoje úlohy. Máme tu centrálnu vládu a parlament, ktoré neustále a často bez konzultácie so samosprávou menia pravidlá hry, napríklad jej financovania,“ zdôraznil Láštic. Strany sa podľa neho „predháňajú“ vo zvyšovaní príspevkov vybraným skupinám obyvateľstva, ktoré financujú z prostriedkov, ktoré často zobrali samospráve.
„Diskusia o tom, ako urobiť parlament reprezentatívnejším, je určite dôležitá,“ myslí si politológ. Otázkou podľa neho je, či práve vyššie zastúpenie regiónov je tým prvým problémom, ktorý treba riešiť. „Podľa mňa je väčším problémom to, že v krajine, kde ženy tvoria približne 51 percent obyvateľstva, máme v NR SR 22 percent poslankýň,“ uviedol pre TASR. Podotkol tiež, že zo 150 poslancov NR SR majú iba traja poslanci menej ako 30 rokov.
Vláda podľa svojho programového vyhlásenia rešpektuje, že zmena volebného systému, osobitne počtu volebných obvodov,
vyžaduje zmenu Ústavy SR. Je pripravená zriadiť expertnú skupinu, ktorá vyhodnotí alternatívy legislatívnych zmien volebnej legislatívy pre voľby do NR SR s cieľom zmeny počtu volebných obvodov.
