Spojenci v rámci NATO prebiehajú diskusie o možnosti prísnejšieho reagovania na provokačné kroky zo strany ruského prezidenta Vladimira Putina. Podľa informácií denníka Financial Times, ktoré získal od štyroch predstaviteľov aliancie, sa medzi uvažovanými opatreniami nachádza nasadenie ozbrojených bezpilotných lietadiel pozdĺž ruskej hranice a zmena pravidiel pre pilotov, aby mohli za určitých okolností otvárať paľbu na ruské lietadlá.
Cieľom týchto rokovaní je podľa zdrojov zvýšiť pre Moskvu náklady na jej formu „hybridnej vojny“ a definovať jasné protiopatrenia po sérii incidentov, keď ruské drony a lietadlá narušili vzdušný priestor krajín NATO.
Diskusie začali medzi štátmi susediacimi s Ruskom a získali podporu od Francúzska a Veľkej Británie, pričom sa postupne rozšírili na širšie kruhy v rámci aliancie. Medzi návrhmi je najmä vyzbrojenie sledovacích bezpilotných lietadiel, ktoré slúžia na monitorovanie ruských vojenských aktivít, zníženie obmedzení pre pilotov na východnej hranici, aby mohli účinnejšie reagovať na hrozby a intenzívnejšie vojenské cvičenia vo vzdialenejších a menej chránených oblastiach hranice.
Americký prezident Donald Trump už pred časom vyjadril stanovisko, že je nevyhnutné umožniť pilotom otvárať paľbu na ruské lietadlá, ktoré nelegálne vstúpia do vzdušného priestoru členských štátov. Toto vyjadrenie prišlo po incidente, keď ruské drony prenikli do vzdušného priestoru Poľska a Rumunska a stíhačky MiG zaznamenali prekročenie vzdušného priestoru Estónska. Dvaja predstavitelia NATO označili ako „naliehavú otázku“ vytvorenie jasných pravidiel použitia zbraní na východnom krídle aliancie.
Financial Times ďalej vysvetľuje, že niektoré krajiny vyžadujú, aby piloti pred otvorením paľby vizuálne potvrdili hrozbu, zatiaľ čo iné im povoľujú reagovať už na základe radarových údajov či odhadnutého nebezpečenstva. Podľa amerického veľvyslanca v NATO Matthewa Whitakera je dôležité mať „dostatočne jasné stupne eskalácie“, ktoré umožnia pružné a primerané reakcie podľa situácie.
Diskusie začali v úzkom okruhu štátov, ale ako sa rastie povedomie o širších hrozbách, zapájajú sa ďalšie krajiny NATO. Jeden z diplomatov zdôraznil, že rokovania sú stále v počiatočnej fáze, pričom niektorí spojenci požadujú agresívnejšiu reakciu, naopak iní apelujú na opatrnosť, aby sa predišlo nebezpečnej konfrontácii s Ruskom, ktoré má jadrový arzenál.
Nemecko plánuje poskytnúť polícii oprávnenie zostreľovať drony nad svojím územím a pripravuje zriadenie centra na ochranu proti dronom. V Litve už zákonodarcovia upravili právne normy tak, aby armáda mohla efektívnejšie a rýchlejšie zasahovať proti dronom, ktoré narušujú vzdušný priestor krajiny. Tieto kroky odrážajú rastúcu potrebu adaptovať sa na moderné formy hrozieb spojených s využívaním dronov v hybridnom konflikte.
