Nie ej žiadne tajomstvo, že európska únia na financovanie svojich extrémnych výdavkov hľadá stále nové formy daní. Najnovším výstrelkom ako vytiahnuť peniaze od ľudí je mienená daň z obratu. Týkať sa má len firiem s obratom nad 100 miliónov, ale dopady pocítia aj bežní ľudia.
Európska komisia totiž navrhla nový systém zdanenia pod názvom CORE, teda korporátny zdroj pre Európu. Táto daň by sa mala uplatňovať paušálne a jej výška by závisela výlučne od obratu firmy – nie od zisku. Príkladom je poplatok 100-tisíc eur pre spoločnosti s obratom medzi 100 a 250 miliónmi eur či až 750-tisíc eur pre najväčšie podniky.
Tento krok však narazil na silný odpor naprieč zamestnávateľskými zväzmi. Argumentujú, že takýto systém „trestá“ firmy len za to, že sú veľké a aktívne, bez ohľadu na ich efektivitu či schopnosť generovať zisk. Ide podľa nich o nesystémové opatrenie, ktoré ignoruje zásady férovej hospodárskej súťaže. Ako uviedol generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták pre Aktuality.sk: „Namiesto zavádzania nových daní by sme mali podporovať rast prostredníctvom daňovej stability a znižovania byrokracie. Podniky potrebujú predvídateľné podmienky a férové daňové prostredie, nie ďalšie výnimky a výnimočné odvody,“
Obavy o konkurencieschopnosť slovenského priemyslu
Zamestnávateľské organizácie sa obávajú, že daň z obratu by mohla mimoriadne poškodiť slovenský priemysel, najmä podniky s vysokým obratom a nízkou maržou. Práve tieto firmy často reinvestujú zisky do inovácií, výskumu či modernizácie výroby. Ich penalizovanie by mohlo oslabiť technologický rozvoj aj stabilitu pracovných miest.
Výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor upozorňuje, že daň z obratu penalizuje najmä výrobné podniky a spoločnosti s nízkou maržou, ktoré síce vytvárajú vysoký obrat, no veľkú časť prostriedkov reinvestujú do inovácií, modernizácie a zamestnanosti. Aj preto považuje návrh EK za diskriminačný a vážne ohrozujúci konkurencieschopnosť európskej ekonomiky.
Zdanenie sa má týkať aj dcérskych firiem zahraničných spoločností so sídlom v EÚ.
- Cieľom EK je získať do rozpočtu až 6,8 miliardy eur ročne.
- Výška dane nemá žiadnu väzbu na ziskovosť podnikov.
- Neefektívny návrh, ktorý môže mať opačný efekt
Zástupcovia zamestnávateľov zhodne tvrdia, že zavedenie tejto dane by mohlo firmy prinútiť k presunu časti operácií mimo EÚ. Podľa Andreja Lasza z Asociácie priemyselných zväzov a dopravy návrh nezohľadňuje ekonomickú realitu jednotlivých členských štátov. Upozorňuje, že zavedenie takejto dane môže „brzdiť rast stredných a veľkých firiem, ktoré sú chrbtovou kosťou európskej ekonomiky a často hlavným motorom technologického pokroku“. Čo sa samozrejme môže rýchlo premietnuť aj do znižovania zamestnanosti.
Aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR upozorňuje na nebezpečenstvo zvýhodnenia mimoeurópskej konkurencie. Omnoho vhodnejšie by bolo hľadať také nástroje a mechanizmy, ktoré nebudú neúmerne zaťažovať len európske firmy, ale boli by na základe nejakého kľúča spravodlivo rozložené na všetkých aktérov, ktorí využívajú výhody jednotného trhu EÚ.
Spoločný odkaz zamestnávateľov je jasný, namiesto daňových experimentov treba hľadať riešenia, ktoré podporia stabilitu, inováciu a konkurencieschopnosť európskeho podnikania. Nie vyberať peniaze od ziskových firiem až do takej miery, že sa môžu stať neziskovými a nekonkurencieschopnými.
