Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu rozhodol v prípade Pfizergate. Podľa rozsudku Európska komisia pochybila, keď odmietla zverejniť textové správy medzi jej predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou a šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom. Riaditeľ Inštitútu pre európsku politiku Europeum v Prahe Martin Vokálek hovorí, že to predstavuje dôležitý precedens pre celú EÚ.
Prípad, označovaný ako Pfizergate, sa týka najväčšej zmluvy na nákup vakcín proti ochoreniu COVID-19 v doterajšej histórii Európskej únie. Podľa dohody z mája 2021 sa Komisia zaviazala nakúpiť až 1,8 miliardy dávok. Z toho 900 miliónov bolo objednaných okamžite a v zmluve bola zakotvená aj možnosť kúpy ďalších 900 miliónov vakcín na roky 2022 a 2023. Denník The New York Times však v apríli 2021 odhalil osobné konzultácie o zabezpečení vakcín medzi von der Leyenovou a Bourlom.
O sprístupnenie všetkých ich textových správ od 1. januára 2021 do 11. mája 2022 požiadala EK novinárka denníka Matina Stevisová. Eurokomisia jej žiadosť však zamietla s odôvodnením, že ich nemá k dispozícii. Stevisová a americký denník sa preto obrátili na Súdny dvor. Ten ich žalobe vyhovel, no EK sa ešte môže proti rozsudku odvolať.
Čoho sa spor týkal
Európska komisia pri zamietnutí prístupu k textovým správam argumentovala, že je povinná poskytovať iba archivované dokumenty. SMS správy či podobné formy komunikácie podľa nej do tejto kategórie nespadajú a preto nemala povinnosť ich poskytovať.
Podľa súdu však EK „neposkytla hodnoverné vysvetlenie, ktoré by odôvodnilo neexistenciu držby požadovaných dokumentov. Okrem toho Komisia dostatočne neobjasnila, či boli požadované textové správy odstránené, a ak áno, či k odstráneniu došlo dobrovoľne alebo automaticky, alebo či bol mobilný telefón predsedníčky medzičasom nahradený.“
Rozhodnutie súdu môže mať pritom zásadný vplyv na vnímanie transparentnosti eurokomisie. Podľa portálu Politico môže mať významné dôsledky nielen na spôsob, akým najvyšší predstavitelia EÚ vedú rokovania za zatvorenými dverami, ale môže vrhnúť tieň aj na druhé päťročné funkčné obdobie von der Leyenovej.
Analytik hovorí, že je potrebné pochopiť, že išlo o výnimočnú situáciu, ktorá si žiadala rýchle konanie a komunikáciu. To však neznamená, že jej obsah zostane mimo verejnej kontroly. „Nezverejnenie celej komunikácie, navyše v tak veľkom verejnom obstarávaní, je v rozpore s princípmi transparentnosti a zodpovednosti. Aj v krízovom riadení musia platiť pravidlá demokratickej zodpovednosti,“ spresnil Martin Vokálek.
Postoje slovenských europoslancov k verditku
Slovenský podpredseda Európskeho parlamentu Martin Hojsík z Progresívneho Slovenska označil verdikt súdu za víťazstvo pre transparentnosť. „Prístup k informáciám o rozhodovaní je dôležitý pre demokraciu – ako na európskej, tak slovenskej úrovni. Aj keď ide o SMS správy,“ vyhlásil.
Europoslankyňa Monika Beňová zo Smeru-SD zase žiada, aby von der Leyenová predstúpila pred europarlament a predložila hĺbkovú správu k prípadu. „Následne EP posúdi, či mohlo dôjsť ku korupcii a požiadať o hlasovanie o vyslovení dôvery,“ spresnila.
Milan Uhrík z Republiky a Branislav Ondruš z Hlasu-SD dokonca vyzvali šéfku EK na okamžité odstúpenie. „Viem, že to je radikálna požiadavka, ale spôsob, akým podkopáva dôveryhodnosť európskych inštitúcií, akým znehodnocuje pravidlá férového verejného obstarávania a akým preukazuje obrovský vplyv nadnárodných korporácií na politické rozhodnutia európskych orgánov si vyžaduje radikálnu nápravu v záujme posilnenia Európskej únie,“ vyhlásil Ondruš.
