Valletta, metropola Malty, je nielen najjužnejším, ale aj najkompaktnejším hlavným mestom Európy. Jej rozloha nedosahuje ani celý kilometer štvorcový, no na tomto území sa nachádza viac než 300 historických pamiatok, čo z nej robí mimoriadne koncentrované kultúrne centrum.
Dážď môže značne pokaziť dlho očakávanú dovolenku. A to najmä vtedy, ak si výlet plánoval mesiace dopredu a očakával ideálne počasie. Nepríjemným prehánkam sa však dá vyhnúť výberom destinácií, kde slnko svieti počas väčšiny dní v roku.
Magazín TREND zostavil rebríček piatich európskych hlavných miest s najvyšším priemerným počtom slnečných dní. Bratislava sa v tomto poradí umiestnila na peknom 16. mieste – predbehla metropoly ako Praha, Budapešť, Viedeň či Varšava. Podľa štatistických údajov si Bratislava ročne užije 2 074 hodín slnečného svitu.
Ak by sme tieto údaje prepočítali na 24-hodinové dni, ide o viac ako 86 dní slnečného počasia. Pri delení dvanástimi hodinami denného svetla vychádza až 173 dní. Zoznam vznikol na základe údajov z meteorologických staníc a letísk, ktoré boli spracované a publikované na Wikipédii.
5. Madrid (Španielsko) – 2 769 hodín slnka ročne (cca 115 dní, resp. 230 dní pri 12 h svetle)
Španielske hlavné mesto Madrid je magnetom pre milovníkov umenia a športu. Preslávilo sa tzv. Zlatým trojuholníkom múzeí (Prado, Reina Sofía, Thyssen-Bornemisza) a futbalovými veľkoklubmi ako Real Madrid a Atlético Madrid. S nadmorskou výškou 655 metrov patrí medzi najvyššie položené európske metropoly.
Mesto má korene v 9. storočí, kedy ho založil emír Mohamed výstavbou paláca a pevnosti. Názov Madrid údajne v preklade znamená „miesto mnohých tokov“. Dnes v ňom žijú viac ako tri milióny ľudí. Jeho symbolom je medveď, ktorý sa kedysi bežne pohyboval v mestských lesoch, a strom jahodovník.
V Madride nájdeme aj reštauráciu Botin, ktorú Guinnessova kniha rekordov označila za najstaršiu reštauráciu na svete – funguje nepretržite od roku 1725 a tento rok oslavuje 300. výročie. Madrid je navyše jedným z najzelenších miest kontinentu – na každého obyvateľa pripadá približne dvadsať stromov.
4. Atény (Grécko) – 2 773 hodín slnečného svitu (cca 115 dní, resp. 231 dní pri 12 h svetle)
Atény, metropola Grécka, patria medzi najstaršie nepretržite obývané mestá sveta a sú aj najstarším hlavným mestom Európy. Ich história siaha až do 11. storočia pred naším letopočtom. V období antiky boli centrom filozofie, divadelného umenia, vzdelanosti a demokracie.
Mesto je pomenované podľa bohyne múdrosti Atény, hoci niektoré výskumy tvrdia, že názov mohol existovať ešte pred samotným mýtom. Aj keď sa často predpokladá, že práve tu vznikli Olympijské hry, v skutočnosti išlo o Panaténajské slávnosti venované bohyne Aténe. Prvé novodobé olympijské hry sa tu však konali v roku 1896 a ďalšie až o viac než sto rokov neskôr – v roku 2004.
S Aténami sa spája aj legenda o maratóne – posol Feidipides bežal z Maratónu do Atén, aby priniesol správu o víťazstve nad Peržanmi. Prekonal pritom vzdialenosť približne 42 kilometrov.
3. Lisabon (Portugalsko) – 2 806 hodín slnka ročne (116 dní, resp. 233 dní pri 12 h svetle)
Lisabon, hlavné mesto Portugalska, je po Aténach druhým najstarším hlavným mestom na kontinente – predchádza dokonca aj Rímu. Prvé osídlenie tu vzniklo okolo roku 1 200 pred Kristom. V súčasnosti má samotné mesto viac než 500-tisíc obyvateľov, pričom metropolitná oblasť zahŕňa približne tri milióny ľudí.
Rozkladá sa na početných pahorkoch – pôvodne sa ich porovnávalo so siedmimi ako v Ríme, ale v skutočnosti je ich viac. Typickým dopravným prostriedkom sú ikonické žlté električky, ktoré však nie sú pôvodom portugalské, ale americké – preto sa im často hovorí „Americanos“.
V roku 1755 postihlo Lisabon ničivé zemetrasenie sprevádzané vlnami cunami. Táto katastrofa si vyžiadala životy približne 40-tisíc ľudí a ukončila zlatý vek mesta. Po tejto tragédii muselo byť celé mesto vybudované nanovo.
2. Valletta (Malta) – 3 054 hodín slnečného svitu (cca 127 dní, resp. 254 dní pri 12 h svetle)
Valletta, hlavné mesto Malty, sa rozkladá na malom území s plochou menej ako jeden kilometer štvorcový a má len približne päťtisíc obyvateľov. Väčšina jej budov vznikla v 16. storočí a dominujú im barokové prvky. Jediným menším hlavným mestom v Európe je len Vatikán.
Valletta bola založená Rádom maltézskych rytierov a nesie meno po francúzskom šľachticovi Jeanovi de Vallette, ktorý mesto ochránil pred osmanskou inváziou. Vzhľadom na množstvo pamiatok na kompaktnom priestore býva prezývaná aj ako najväčšie múzeum pod holým nebom.
Maltský ostrov leží v srdci Stredozemného mora, medzi Sicíliou a severným pobrežím Afriky. Hoci Malta získala nezávislosť až v roku 1964, naďalej zostáva členom Commonwealthu – spoločenstva bývalých britských kolónií.
1. Nikózia (Cyprus) – 3 314 hodín slnka ročne (cca 138 dní, resp. 276 dní pri 12 h svetle)
Aj dnes, desaťročia po páde železnej opony, sa v Európe nachádza metropola rozdelená nielen múrom, ale aj stráženými hranicami. Nikózia, hlavné mesto Cypru, je rozdelená na grécky juh a severnú časť, ktorú spravuje Turecká republika Severného Cypru.
K rozdeleniu došlo v roku 1963 a odvtedy hranica prechádza cez ulice, domy aj verejné priestranstvá. Cyprus bol historicky dôležitou križovatkou – bol súčasťou Byzantskej ríše a neskôr sa tu usadila aj turecká menšina.
V prvej polovici 20. storočia patril ostrov pod britskú správu. Nezávislosť získal v roku 1960 a v roku 1983 vyhlásili tureckí Cyperčania svoj vlastný štát – neuznaný OSN. Po dlhé roky bol pohyb medzi dvoma časťami mesta obmedzený. Práve Nikózia sa stala prvým miestom, kde sa začalo s postupným otváraním hraníc medzi severom a juhom.
