V digitálnej dobe stačí pár sekúnd, aby sa nepravdivá informácia rozšírila medzi tisíce ľudí. Ohováranie sa tak stáva častým a zároveň závažným zásahom do cti a dobrého mena. Slovenské zákony síce poskytujú ochranu, no rozdiel medzi prípustnou kritikou a trestným činom nie je vždy jednoduché určiť. Odborníci upozorňujú, že následky pre poškodeného môžu byť vážne – od narušených vzťahov až po zničenú kariéru.
Hoci sa ohováranie často chápe ako „nevinné reči“, právnici zdôrazňujú, že v praxi ide o situácie s reálnymi dopadmi na život človeka. Advokát Róbert Bános hovorí, že jedna lož môže v dnešnej dobe rýchlejšie než kedykoľvek predtým poškodiť reputáciu a narušiť súkromie. Preto zákon vníma šírenie nepravdivých informácií ako zásah, ktorý môže byť predmetom trestného aj občianskoprávneho konania. Informuje o tom portál Pravda.
Čo zákon považuje za ohováranie?
Slovenské právo definuje ohováranie ako šírenie nepravdivých tvrdení, ktoré môžu vážne ohroziť spoločenskú vážnosť človeka alebo poškodiť jeho rodinné či pracovné vzťahy. „Z trestnoprávneho hľadiska sa sleduje najmä úmysel a rozsah škody,“ vysvetľuje Bános. Pri trestnom čine musí byť preukázané, že autor tvrdení vedel, že nie sú pravdivé.
Popri tom existuje aj občianskoprávna ochrana osobnosti, v rámci ktorej môže poškodený žiadať odstránenie závadného obsahu, ospravedlnenie či finančné odškodnenie.
Ohováranie verzus poškodenie dobrého mena
Dva často zamieňané pojmy majú v slovenskom práve podľa Dobroviča rozdielny význam.
- Ohováranie sa týka výlučne nepravdivých tvrdení a patrí do trestného práva.
- Poškodenie dobrého mena sa posudzuje v civilnom konaní a môže ísť aj o pravdivé informácie, ak boli prezentované hrubo, neprimerane alebo so zámerom znevážiť dotknutú osobu.
Právnik upozorňuje, že zásah do dobrého mena môže vzniknúť aj bez úmyslu uškodiť – napríklad ak niekto zdieľa citlivú informáciu bez kontextu či oprávneného dôvodu.
Kedy kritika prekročí hranicu zákona?
Kritika ako súčasť slobody prejavu je zákonom chránená. Problém nastáva vo chvíli, keď sa z hodnotenia konania stane útok na samotnú osobu. Vulgarizmy, znevažujúce označenia či zveličené obvinenia už podľa právnikov často prekračujú rámec legitímnej diskusie.
Rozhoduje pritom:
- forma a tón výroku,
- jeho verejnosť,
- kontext, v ktorom zaznel,
- a dopad na dotknutého človeka.
Ako sa riešia spory v praxi
Väčšina prípadov sa podľa advokátov rieši civilnou cestou. Ľudia síce často podávajú trestné oznámenia, no tie bývajú pre nedostatok dôkazov odmietnuté. V mnohých sporoch dochádza k mimosúdnej dohode či verejnému ospravedlneniu. Pri závažnejších zásahoch do osobnostných práv sa poškodení obracajú na súd a žiadajú aj finančnú kompenzáciu.
Dôkazy a sankcie
Aby poškodený uspel, musí preukázať zásah aj vzniknutú ujmu. Dôkazmi bývajú príspevky na sociálnych sieťach, fotografie, textové správy, články či výpovede svedkov.
Za trestný čin ohovárania môže hroziť až dvojročné väzenie, vo vážnych prípadoch dokonca až osem rokov. V praxi sa však väčšina sporov končí ako občianskoprávne prípady pre náročnosť dokazovania úmyslu.
Ohováranie na internete
Ohováranie už dávno nie je problémom iba zo „skutočného sveta“. Internet, sociálne siete a diskusné fóra poskytujú anonymný priestor, v ktorom sa nepravdivé alebo poškodzujúce informácie šíria rýchlosťou, akú tradičné prostredie nepozná. Výsledkom môžu byť dlhodobé následky pre obete a v niektorých prípadoch až právne spory. Objasňuje portál Dobrovič.
Rýchle šírenie aj anonymita zvyšujú riziko
Digitálne prostredie umožňuje, aby sa nepravdivé tvrdenia dostali k tisíckam ľudí prakticky okamžite. Často ich navyše zdieľajú používatelia, ktorí ani netušia, že šíria škodlivý obsah. Anonymita internetu pritom pridáva útočníkom odvahu – mnohí by sa rovnaké slová neodvážili povedať osobne.
Kedy ide o kyberšikanu?
Opakované ponižovanie, šírenie fám či urážlivých komentárov môže prerásť z bežného ohovárania do kyberšikany. Tá sa najčastejšie objavuje medzi deťmi a tínedžermi v školskom prostredí, no výnimkou nie sú ani konflikty medzi kolegami na pracovisku.
Nebezpečná je najmä preto, že digitálne stopy nezmiznú rýchlo – obsah možno zdieľať, ukladať a vyťahovať aj po mesiacoch. Obeti tak hrozí opakované zraňovanie a psychická záťaž.
Poškodený má právo požadovať odstránenie nepravdivého obsahu. V prvom kroku sa odporúča kontaktovať administrátora webu alebo sociálnej siete, kde bol škodlivý príspevok zverejnený. Väčšina platforiem má dnes mechanizmy na nahlasovanie útokov či porušovania pravidiel.
