Slovensko sa stalo súčasťou eurozóny v roku 2009. Odvtedy síce mzdy porástli, no stále sú nedostačujúce oproti ostatným krajinám.
Priemerné príjmy na Slovensku od vstupu do eurozóny v roku 2009 síce každoročne rastú, ale v porovnaní s priemerom Európskej únie zaostávame a rozdiel sa nezmenšuje.
Slovensko si pohoršilo
Ako píše STVR, v danom roku bol ročný zárobok Slovákov podľa európskych štatistík menej než 10-tisíc eur, čo predstavovalo ani nie 800 eur mesačne.
O desať rokov neskôr by pritom takáto suma nebola dostačujúca ani na súčasnú minimálnu mzdu, ktorá je stanovená na sumu 816 eur mesačne.
Napriek tomu si Slovensko v rámci Európskej únie výrazne pohoršilo. Ešte v roku 2014 platovo predbehol priemerný Slovák pracovníka v Česku, Poľsku, Maďarsku či Rumunsku, aktuálne sa situácia otočila. Slovensko zaznamenalo prepad z 19. na 23. pozíciu v rebríčku priemerných miezd.
Slabšia hospodárska výkonnosť
Jedinou krajinou, ktorá za nami zaostala na 24. mieste, je Maďarsko. „Jedným z kľúčových dôvodov, prečo sa Slovensko umiestnilo na nižšej priečke, je slabšia hospodárska výkonnosť. Aj v tomto roku, avšak aj v budúcom roku predpokladáme, že ten rast na Slovensku bude pomerne nízky,“ vysvetlil analytik Matej Horňák.
Zamestnávatelia pripomínajú, že veľká časť pracovných miest je viazaná na priemyselnú výrobu. „Významnú časť zamestnanosti tvorí priemyselná výroba, kde sa väčšinou realizuje výrobná fáza produktov, nie ich výskum či vývoj. Priestor pre rast miezd je teda v tejto oblasti obmedzený,“ ozrejmila hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Fillová.
Horňák apeluje, že vyššiu pridanú hodnotu prináša vývoj a dizajn produktov v automobilovej sfére, čo je oblasť, v ktorej Slovensko stále zaostáva.
Prudší rast minimálnej mzdy
Zmeniť situáciu môže podľa analytikov len vyššia investícia štátu do vedy a výskumu a zlepšovanie podmienok pre podnikateľov. To však brzdí globálna neistota aj potreba vládnej konsolidácie.
Ministerstvo práce pripomína, že jeho možnosti ovplyvniť rast miezd sú obmedzené. „Jedným z nich je zvyšovanie minimálnej mzdy. Tá sa po zavedení nového automatu od budúceho roka prudko zvýši o takmer sto eur,“ reaguje rezort.
Odbory zdôrazňujú, že minimálna mzda ovplyvňuje celkové odmeňovanie v ekonomike. „Rast minimálnej mzdy je rovnako dôležitý pre rast miezd v celom hospodárstve. Na minimálnu mzdu je naviazaných viacero ukazovateľov. Sú to napríklad aj príplatky v neštandardnom čase a za prácu cez víkendy,“ dodáva Martina Némethová z Konfederácie odborových zväzov.
Práve výraznejšie zvyšovanie minimálnej mzdy podľa analytikov pomohlo aj Rumunsku, ktoré nás v raste priemerných platov predbehlo.
