Slovenské domácnosti majú na účtoch a v hotovosti obrovské množstvo peňazí, ktoré však pracujú len minimálne alebo vôbec. Takmer 52 miliárd eur dnes leží na bežných a sporiacich účtoch, čo predstavuje približne 44 % celého finančného majetku domácností.
V praxi to znamená, že veľká časť úspor nedokáže držať krok s rastúcimi cenami. Inflácia postupne znižuje ich hodnotu a z peňazí, ktoré mali slúžiť ako istota do budúcnosti, sa stáva tichý problém.
Hoci sa podiel hotovosti v posledných rokoch mierne znižuje, tempo zmien je veľmi pomalé. V porovnaní s rokom 2015 síce Slováci časť peňazí presunuli do investícií, no stále výrazne zaostávajú v tom, ako efektívne so svojím majetkom pracujú. Tento trend je o to rizikovejší, že Slovensko zároveň čelí výraznému demografickému starnutiu.
Investujeme viac, no stále nedostatočne
Dobrou správou je, že investičný majetok domácností rastie. Podiel investícií, ako sú penzijné fondy, podielové fondy, dlhopisy či akcie, dosiahol viac ako 35 % finančných aktív. Najväčšiu váhu majú penzijné fondy, najmä tretí dôchodkový pilier, čo ukazuje, že Slováci si aspoň čiastočne uvedomujú potrebu myslieť na budúcnosť.
Za rastom investícií však nestoja len nové vklady, ale aj silné výnosy z minulých rokov. Ako uviedol Finreport, to znamená, že mnohí ľudia síce profitovali z rastu trhov, no nezačali investovať aktívnejšie. Navyše, miera úspor na Slovensku klesla na 6,1 %, čo je výrazne menej než priemer eurozóny. Zo sto zarobených eur si tak domácnosti odložia len šesť, čo výrazne obmedzuje ich schopnosť pripraviť sa na dôchodok.
Medzi hlavné fakty, ktoré nemožno ignorovať, patria:
- Slovensko má jednu z najnižších mier úspor v Európe
- takmer polovica finančného majetku je uložená neefektívne
- investície rastú pomalšie, než by bolo potrebné
- inflácia dlhodobo znižuje hodnotu úspor na účtoch
Dôchodkový systém pod rastúcim tlakom
Najväčšie riziko sa však skrýva v budúcnosti dôchodkov. Slovenská populácia starne rýchlo a počet ľudí v produktívnom veku klesá. Kým dnes pripadá na jedného dôchodcu približne päť pracujúcich, v polovici storočia to nebudú ani dvaja. Zároveň sa predlžuje dĺžka života, čo znamená, že dôchodky sa budú vyplácať dlhšie, ale z menšieho balíka peňazí.
Už dnes dosahujú dôchodky v priemere len asi 45 % predchádzajúceho príjmu a tento podiel má ďalej klesať. Bez vlastných úspor a investícií tak budú budúci penzisti čeliť výraznému poklesu životnej úrovne.
Najmä mladšie generácie si tento problém začínajú uvedomovať a štátu v otázke dôchodkov príliš neveria. To však samo o sebe nestačí. Bez pravidelného sporenia a rozumného zhodnocovania peňazí sa rozdiel medzi aktívnym životom a dôchodkom bude len prehlbovať.
