Finančná situácia slovenských domácností sa v posledných mesiacoch citeľne zmenila. Zatiaľ čo ešte pred pár rokmi dokázala väčšina ľudí niečo odložiť bokom, dnes sa úspory mnohých tenšia.
Pre mnohé rodiny sa stalo sporenie luxusom. Ceny potravín, energií či bývania rastú rýchlejšie než platy, a tak rezerva mizne z účtov skôr, než stihne narásť. Odborníci upozorňujú, že práve v časoch ekonomického napätia by sme však mali myslieť na budúcnosť dvojnásobne – aj keď ide len o malé čiastky.
Slováci v porovnaní s inými krajinami vykazujú pomerne nízku mieru úspor domácností. Najaktuálnejší vývoj v 1. polroku tohto roka potvrdil, že objem úspor na Slovensku medziročne výrazne klesol. Upozornil na to v piatok Štatistický úrad (ŠÚ) SR pri príležitosti Svetového dňa sporenia, ktorý sa pripomína každý rok 31. októbra.
Kde si usporili najviac?
Podľa najnovších predbežných údajov ŠÚ miera úspor v 2. štvrťroku 2025 dosiahla len 6,1 %. Celkový objem hrubých úspor, ktorý medziročne klesol takmer o štvrtinu (24 %), dosiahol 1,26 miliardy eur. V minulom roku miera úspor predstavovala 8,2 %, čo bola tiež hodnota pod dlhodobým priemerom.
„Celková hodnota úspor slovenských domácností sa však v jednotlivých štvrťrokoch kalendárneho roka výrazne odlišuje. Z hľadiska vývoja ukazovateľov za prvé dva štvrťroky 2025 k nižšej miere tvorby úspor prispel aj fakt, že medziročne rýchlejšie rástla konečná spotreba domácností ako celková hodnota hrubých disponibilných príjmov,“ priblížili štatistici.
V eurozóne podľa predbežných údajov Eurostatu dosiahla v 2. štvrťroku miera úspor v priemere 15,45 % a v celej Európskej únii (EÚ) 14,97 %. Z krajín EÚ, ktoré doteraz zverejnili údaje, mali nadpriemerne vysokú mieru úspor domácnosti v Nemecku (19,20 %), Francúzsku (18,72 %), Švédsku (18,62 %) a v Českej republike (17,92 %).
Život od výplaty k výplate či na dlh
Miera úspor vyjadruje, koľko percent z celkových čistých príjmov domácnosti neminuli na celkovú spotrebu. Štatistici pripomenuli, že v období pred pandémiou sa tento ukazovateľ pohyboval nad úrovňou 10 %. Počas pandémie COVID-19 úspory domácnosti krátkodobo vzrástli na takmer 12 %, a to najmä v dôsledku uzavretej ekonomiky a obmedzených možností míňania.
Tento efekt však postupne po znovuotvorení ekonomiky vyprchal a úroveň úspor následne klesla. Podľa spotrebiteľského barometra, ktorý každý mesiac sleduje nálady obyvateľstva, si za uplynulý rok (od júla 2024 do júla 2025) dokázalo odkladať časť príjmov 45 až 50 % domácností.
Naopak, 13 až 16 % domácností uvádzalo, že nedokázalo sporiť a muselo siahnuť na úspory alebo žiť na dlh. Vyrovnaný rozpočet, teda život „od výplaty k výplate“, uvádzalo 33 až 38 % domácností.
Horšie podmienky na sporenie
Podobne hodnotí obyvateľstvo podľa ŠÚ aj celkové podmienky na sporenie z hľadiska hospodárskej situácie na Slovensku.
„V priebehu posledného roka slovenskí spotrebitelia vnímali podmienky na sporenie horšie ako v predchádzajúcom období, stále však optimistickejšie ako je dlhodobý priemer. Súčasné podmienky považovalo za vhodné na sporenie 27 – 31 % respondentov. Naopak, 40 – 62 % spotrebiteľov hodnotilo aktuálne obdobie ako nevhodné na sporenie,“ vyčíslili štatistici.
Z hľadiska očakávaní spotrebiteľov na vývoj v nasledujúcich 12 mesiacoch zlepšenie stavu úspor očakáva 39 % respondentov, kým 56 % nepredpokladá, že by v blízkej budúcnosti dokázali významnejšie nasporiť. „Hoci išlo o medziročné zhoršenie, výsledky aj tu stále mierne presahujú dlhodobý priemer,“ doplnil ŠÚ SR.
Ako si nastaviť rozpočet, ktorý vydrží?
Finanční poradcovia upozorňujú, že sporenie nie je len o odkladaní peňazí, ale aj o tom, kam ich uložíme. Ak ostávajú na bežnom účte, inflácia ich hodnotu každým rokom znižuje. Naopak, dlhodobé a rozumne diverzifikované investície môžu priniesť zhodnotenie aj 5 až 7 percent ročne, informovali sme v nedávnom článku.
Pomôcť môže jednoduché pravidlo 10 : 20 : 30 : 40, ktoré rozdeľuje príjem podľa priorít – časť ide na rezervu, časť na dlhodobé ciele, časť na splátky a zvyšok na bežnú spotrebu.
Dôležité je najmä začať. Aj malá suma odkladaná pravidelne sa časom mení na solídnu istotu. Ako pripomínajú odborníci, nezáleží na tom, či ide o 30 alebo 300 eur mesačne – rozhodujúci je zvyk, ktorý pomáha udržať finančné zdravie aj v neistých časoch.
