To, čo Slováci považujú za kulinárske dedičstvo a symbol detstva, vyvoláva u zahraničných stravníkov prinajmenšom zmiešané pocity.
Gastronomický portál TasteAtlas, ktorý funguje ako globálna encyklopédia chutí, zverejnil aktualizovaný zoznam jedál, ktoré v slovenskej kuchyni bodujú najmenej.
Najnižšie známky pre tradičné slovenské pokrmy
Slovenská gastronómia, ktorá je postavená na sýtych chutiach a tradičných surovinách ako bryndza, údeniny či múčne jedlá, neulahodila zahraničným jazýčkom.
V databáze portálu TasteAtlas sa nachádza 18 pokrmov, ktoré si od svetových recenzentov vyslúžili najnižšie známky. Kým pre domáceho konzumenta ide o nostalgiu či neodmysliteľnú súčasť pohostenia, pre svetového turistu sú to často nepochopiteľné kombinácie chutí.
Hodnotenia sú generované na základe tisícok autentických používateľských recenzií. Výsledky ukazujú, že bariérou pre cudzincov nie je len chuť, ale aj textúra či netradičné servírovanie sladkých jedál ako hlavného chodu.

Jedlá, ktoré pohoreli
Absolútnym „víťazom“ nelichotivého rebríčka sa stala smotanová nátierka, ktorá získala nelichotivých 2,5 hviezdičky. TasteAtlas ju definuje ako mliečny výrobok z kyslej smotany a cmaru, často obohatený o bylinky či cesnak.
Zaujímavým detailom, ktorý portál pripomína, je legislatívny spor o jej názov. Kvôli nízkemu obsahu mliečneho tuku muselo byť pôvodné označenie „pomazánkové maslo“ nahradené, čo však zjavne nepomohlo jej popularite u zahraničných kritikov.
Druhú priečku s 3 hviezdičkami obsadil ryžový nákyp. Pokrm, ktorý je pre generácie Slovákov spätý so školským stravovaním, ovocným kompótom a snehom z bielkov, naráža u cudzincov na nepochopenie konceptu sladkého hlavného jedla.
TasteAtlas ho opisuje ako hustú zmes ryže, mlieka a vajec, čo pre mnohých mimo strednej Európy pôsobí príliš ťažko. „Hoci ide o sladké jedlo, väčšinou sa konzumuje ako druhý chod alebo ako hlavné jedlo. Ryžovému nákypu zvyčajne predchádza výdatná misa polievky,“ opisuje portál.
Tretie miesto obsadili medvedie labky (3,4 hviezdičky). Vianočná klasika z orechového cesta, pečená v charakteristických formičkách, zrejme neoslovila chuťové poháriky svetových recenzentov natoľko, aby ju zaradili medzi špičkové cukrovinky.
Slovenská kuchyňa neočarila
Zoznam ďalej pokračuje jedlami, ktoré tvoria pilier slovenskej „fastfoodovej“ i domácej kuchynskej scény. Na štvrtej priečke sa ocitlo pečivo, ktoré v mnohých domácnostiach patrí k základu párty chlebíčkov. Veku prirovnali k francúzskej bagete, ktorá sa bežne vyskytuje v českej, slovenskej a poľskej kuchyni.

Päticu uzatvárajú kapustové fliačky. Takzvané Krautfleckerl je rakúske cestovinové jedlo českého pôvodu, ktorého hlavnými ingredienciami sú ručne vyrábané štvorčeky cestovín a ochutené bielou kapustou.
„Toto jedlo sa používa vo väčšine stredoeurópskych krajín, ako sú Maďarsko, Nemecko, Poľsko a Slovensko. Jedlo sa však v jednotlivých krajinách líši a môže obsahovať ďalšie ingrediencie, ako je slanina, petržlenová vňať a cesnak, alebo niektoré ingrediencie vynechať,“ zhodnotil portál TasteAtlas.
Na polievky či dezerty nie sú turisti pripravení
Na ďalších miestach sa s mierne lepšími hodnoteniami umiestnila aj treska v majonéze (3,6 hviezdičky). Tá je napriek tomu fenoménom, bez ktorého si mnohí nevedia predstaviť desiatu, ale pre cudzincov zrejme príliš špecifická svojou kyslosťou a textúrou.
Priemerné hodnotenie si vyslúžili aj kokosové ježe, tradičná bryndzová polievka demikát, ktorá svojou intenzívnou arómou často šokuje nepripravených turistov. V rebríčku sa prekvapivo nízko ocitli aj bryndzové pirohy, strapačky, bratislavské rožky či spišské párky.

Zoznam najhoršie hodnotených slovenských jedál podľa TasteAtlas:
- Smotanová nátierka
- Ryžový nákyp
- Medvedie labky
- Veka
- Fliačky s kapustou
- Kokosové ježe
- Karbonátky
- Treska
- Bryndzová nátierka
- Demikát
- Makovník
- Strapačky
- Bratislavské rožky
- Krupicová kaša
- Žemľovka
- Bryndzové pirohy
- Laskonky
- Spišské párky
Portál upozorňuje, že mnohé z týchto jedál majú mimoriadne výrazný profil, ktorý si vyžaduje „vytrénované“ chuťové poháriky. To, čo je pre nás gastronomickým domovom, zostáva pre svet zaujímavou, no nie vždy lákavou exotikou.


