Slovenské zdravotníctvo zaostáva za českým nielen v oblasti technológií a vybavenia, ale aj v dostupnosti liekov. Podľa endokrinologičky a diabetologičky Martiny Vagáňovej, ktorá sa po štúdiu a praxi v Česku rozhodla vrátiť na Slovensko, pacienti na Slovensku musia za mnohé lieky priplácať, zatiaľ čo v Českej republike sú bez doplatku.
Poddimenzované zdravotníctvo
Slovenské zdravotníctvo dlhodobo trpí nedostatkom financií a personálu, čo vedie k dlhým čakacím dobám a obmedzenej dostupnosti kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Za viac peňazí teda máme menej „muziky“, viac platíme i za lieky. „Kým v Českej republike je väčšina liekov na cukrovku a poruchy štítnej žľazy bez doplatkov, na Slovensku si ich pacienti musia čiastočne uhrádzať,“ povedala odborníčka v rozhovore pre Aktuality.sk.
Koncom minulého roka situácia vyvrcholila, keď tisíce lekárov podali výpovede, protestujúc proti nízkym platom a porušovaniu zmluvných podmienok. „Problémom je aj poddimenzovanie jednotlivých špecializácií, ktoré ovplyvňuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti,“ upozorňuje Vagáňová.
Nevýhodné zmluvy pre mladých lekárov
Mladí lekári sa na Slovensku neraz stretávajú s podmienkami, ktoré ich zaväzujú zostať u jedného zamestnávateľa na niekoľko rokov pod hrozbou vysokých sankcií. „V Česku som nemusela podpisovať žiadne dodatky k zmluve, ktoré by ma viazali na roky dopredu. Na Slovensku to bolo bežné a preto som sa rozhodla odísť,“ vysvetľuje lekárka.
Návrat na Slovensko vďaka podpore kraja
Po niekoľko rokoch v Českej republike sa Vagáňová rozhodla vrátiť do rodnej Banskej Bystrice. Rozhodnutie urobiť tento krok u nej zavážilo najmä vďaka atraktívnej ponuke zo strany Banskobystrického samosprávneho kraja.
Zdravotnícky nedostatočne pokrytý kraj investoval 33-tisíc eur do otvorenia novej ambulancie. „Kraj otvára ambulancie, aby znížil čakacie doby a doplnil chýbajúcich špecialistov. Nezaviazali ma žiadnymi podmienkami na roky dopredu ani finančnými pokutami, čo mi pripadalo naozaj spravodlivé,“ povedala.
Administratívne zdržanie takmer rok
Najväčšou výzvou pri jej návrate sa stala administratíva. „Vybavovanie dokumentov trvalo takmer rok, hoci kraj na seba zobral veľkú časť administratívy. Keby som to riešila sama, trvalo by to ešte dlhšie,“ priblížila.
Oproti Česku technologický starovek
Podľa Vagáňovej slovenské zdravotníctvo zaostáva za českým aj v oblasti technológií. „Niektoré typy inzulínových púmp, ktoré sú v Česku bežne dostupné, u nás chýbajú. To isté platí aj pre senzory na meranie glykémie, ktoré si pacienti v Česku väčšinou nemusia doplácať,“ upozorňuje.
Podmienky v slovenskom zdravotníctve sú tak aj naďalej témou diskusií medzi odborníkmi, pacientmi aj politickými predstaviteľmi.
Kľúčovým faktorom pre jeho zlepšenie zostáva nielen finančná podpora, ale aj efektívne opatrenia na prilákanie mladých lekárov naspäť na Slovensko.
