Máte často pocit, že z vašej výplaty vám ostáva menej než kedysi? Tentoraz to nie je len subjektívny dojem. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) potvrdila, že Slovensko sa zaradilo medzi krajiny s najvyšším zdanením práce v Európe.
Kým ešte v roku 2004 bola tzv. implicitná sadzba daní z práce na úrovni 35,1 %, v roku 2023 to bolo už 38,1 %. A o tri roky, teda v roku 2026, sa má dostať až na rekordných 39,8 %.
V praxi to znamená, že z každého zarobeného eura ide takmer 40 centov štátu. Sme tak o viac než päť percentuálnych bodov nad priemerom Európskej únie, ktorý je len 34,1 %. Inými slovami – zatiaľ čo v iných krajinách ľuďom po výplate zostáva viac, na Slovensku ide čoraz väčšia časť mzdy na dane a odvody.
Nechcený rekord medzi krajinami V4
Zdanenie práce na Slovensku už dávno prekonalo hranice našich susedov. Poľsko, Česko aj Maďarsko majú v tomto smere výhodnejšie podmienky pre zamestnancov aj zamestnávateľov. Napriek tomu, že ekonomiky krajín Vyšehradskej štvorky sú si podobné, Slovensko sa vyšplhalo na vrchol rebríčka – tentoraz v tom nelichotivom zmysle.
Podľa RRZ sa v roku 2026 príjmy z daní a odvodov spojených s prácou vyšplhajú až na 20,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). To je najvyššia úroveň v regióne. Dôvodom je aj snaha vlády konsolidovať verejné financie predovšetkým cez zvyšovanie daňových príjmov. V roku 2025 by mali dane tvoriť až 36,8 % HDP – medziročne viac o 1,2 bodu.
Za týmto vývojom nestojí jeden konkrétny krok, ale dlhodobé nastavenie systému, ktorý zvyšuje daňové bremeno „potichu“. Medzi najdôležitejšie opatrenia patria:
- zvýšenie sadzieb zdravotného poistenia o 2 percentuálne body,
- vyššie stropy pre platenie sociálnych odvodov,
- zavedenie dvoch pásiem vyššej sadzby dane z príjmov.
Tieto kroky sa postupne premietli do rastúceho zaťaženia práce, ktoré dnes pociťuje väčšina zamestnancov.
Odborníci varujú, ľudia to cítia
RRZ upozorňuje, že Slovensko ide presne opačným smerom, než odporúčajú európske inštitúcie. OECD aj Európska komisia dlhodobo tvrdia, že krajiny by mali presunúť daňové bremeno z práce na spotrebu, majetok alebo ekologické dane. Na Slovensku sa však deje pravý opak – väčšina daňových príjmov stále pochádza z práce, zatiaľ čo dane z majetku alebo kapitálu zostávajú na nízkej úrovni.
Pre bežného človeka to znamená jediné – z výplaty ostáva stále menej. Aj keď zamestnávateľ zvýši mzdu, väčšinu prírastku pohlcujú dane a odvody. Navyše, rast cien a inflácia znižujú reálnu hodnotu peňazí. Výsledok je jasný: ľudia majú menej možností šetriť, menej peňazí na bežné výdavky a rastúci pocit, že pracujú predovšetkým pre štát.
Aj keď ide o bežné sťažnosti, dnes ich potvrdzujú aj oficiálne čísla. Slovensko sa tak síce „štverá na vrchol“, no ide o rebríček, na ktorom by nikto nechcel byť.
