Slovensko sa v rebríčku konkurencieschopnosti prepadlo na historické minimum, čím potvrdilo obavy podnikateľov z rastúceho daňového a regulačného tlaku. Vláda namiesto podpory inovácií zavádza nové dane, ktoré dusia domáci aj zahraničný biznis.
Slovensko sa v rebríčku IMD World Competitiveness Ranking 2025 prepadlo o šesť miest na 59. priečku zo 67 hodnotených krajín. Ide o najhorší výsledok v histórii Slovenskej republiky v tejto medzinárodne uznávanej analýze pôvodom zo Švajčiarska. V rámci krajín Vyšehradskej štvorky sme sa ocitli na úplnom konci – predbehli nás nielen Česi (29. miesto), ale aj Maďari (54.) a Poliaci (41.).
Najväčšie zlyhania zaznamenala SR v oblasti efektívnosti vlády, kde klesla vo všetkých piatich podkategóriách vrátane inštitucionálneho rámca, fiškálnej politiky a podnikateľskej legislatívy. Hodnotitelia poukázali najmä na nepredvídateľnosť a neefektívnosť rozhodnutí štátu, čo odrádza investorov aj domácich podnikateľov.
Neefektívna vláda a preťažené podniky
Vládne rozhodnutia prijaté v poslednom období namiesto zlepšenia konkurencieschopnosti len prehĺbili problémy. Vláda síce argumentuje potrebou fiškálnej konsolidácie, no spôsob realizácie opatrení vyvolal negatívne reakcie naprieč podnikateľským spektrom. Medzi najviac kritizované kroky patrí:
- zvýšenie DPH z 20 % na 23 %,
- zavedenie transakčnej dane 0,4 % na každý bankový prevod,
- zvýšenie dane z príjmu právnických osôb na 24 % pre firmy so ziskom nad 5 miliónov €.
Tieto opatrenia zvyšujú náklady firiem bez ohľadu na ich ziskovosť, čím podkopávajú ich schopnosť reinvestovať, zvyšovať mzdy alebo expandovať. Podnikateľská dôvera klesla o 9 bodov oproti marcu (INEKO, máj 2025) a pribúdajú prípady premiestňovania technologických centier do Maďarska či Česka. V rebríčku IMD sme sa v rámci sekcie efektivita podnikania dopracovali na 64. miesto zo 67.
Slovensko je menej atraktívne než konkurencia
Medzinárodné porovnanie daňových podmienok ukazuje, že Slovensko sa daňovo stáva najmenej výhodným štátom v strednej Európe:
- Maďarsko: 9 % daň z príjmu právnických osôb
- Poľsko: 19 % bez selektívneho zvýšenia
- Česko: 21 %, bez trestania väčších ziskov
- Slovensko: 21 %, no 24 % pre veľké firmy od mája 2025
V prostredí, kde sú pracovné náklady a kvalifikácia pracovníkov porovnateľné, rozhoduje práve výška daňového zaťaženia. Slovensko tak stráca výhodu v boji o nové investície aj udržanie existujúcich prevádzok. Ekonomická výkonnosť Slovenskej republiky sa od minulého roka 2023 drží na 56. mieste zo 67.
Slovensko potrebuje reštart hospodárskeho myslenia
Forbes vo svojej aktuálnej analýze upozorňuje, že za prepadom v rebríčku konkurencieschopnosti nie je len aktuálna daňová politika, ale najmä dlhodobý nedostatok strategického plánovania, digitalizácie a moderného riadenia verejných inštitúcií. Slovensko potrebuje reformu:
- zjednodušiť daňový systém a znížiť zaťaženie práce,
- zvýšiť predvídateľnosť verejných rozhodnutí,
- zmodernizovať verejnú správu a odbúrať byrokraciu,
- aktívne podporovať inovácie a technologické investície.
Prepad v hodnotení IMD, kombinovaný s neefektívnymi fiškálnymi opatreniami a daňovým zaťažením, ukazuje systémový problém v riadení krajiny. Bez reformy verejnej politiky a zmeny postoja k podnikateľskému prostrediu hrozí, že Slovensko stratí krok s regiónom V4 – a spolu s tým aj ekonomickú budúcnosť.
