V krajine, kde sa neustále zvyšujú ceny a platy zabúdajú rásť sú ľudia nútení šetriť. Pri extrémnom raste cien potravín sa tak stáva prvou voľbou možnosti šetrenia práve nákupný košík.
Ešte pred pár rokmi bolo pre väčšinu Slovákov úplne bežné mať na tanieri mäso alebo rybu každý druhý deň. Dnes sa však situácia mení a alarmujúce dáta Eurostatu ukazujú, že Slovensko sa dostalo na samotný vrchol európskeho rebríčka krajín, kde si ľudia takéto jedlo jednoducho nemôžu dovoliť. V roku 2024 malo až 39,8 % ľudí ohrozených príjmovou chudobou problém zabezpečiť si mäsitý pokrm alebo jeho plnohodnotnú náhradu.
To znamená, že štyria z desiatich ľudí s nízkymi príjmami na Slovensku nedokážu naplniť jednu zo základných potrieb – vyváženú stravu. Ako uviedol finsider.sk, takto vysoký podiel nemá žiadna iná krajina Európskej únie.
Keď luxusom nie je dovolenka, ale jedlo
Ešte znepokojujúcejšie čísla sa ukazujú aj pri ľuďoch, ktorí oficiálne nie sú ohrození príjmovou chudobou. Napriek tomu si až 17,1 % Slovákov nedokáže zabezpečiť mäso, rybu alebo kvalitnú vegetariánsku alternatívu aspoň každý druhý deň.
V rámci Európy je na tom horšie už len Bulharsko, kde tento problém trápi 18,7 % obyvateľov mimo rizikovej skupiny. To znamená, že aj tí, ktorí by mali mať podľa štatistík dostatočné príjmy, narážajú na hranice svojich možností.
Naopak, úplne odlišný obraz ponúkajú krajiny ako Cyprus (3,5 %), Írsko či Portugalsko (zhodne 5,1 %), kde sa s podobným problémom stretáva len malá časť populácie.
Čo vlastne tieto čísla znamenajú?
Eurostat pri hodnotení sociálnej situácie sleduje aj schopnosť ľudí zabezpečiť si plnohodnotné jedlo každý druhý deň. Ide o jeden z ukazovateľov tzv. materiálnej a sociálnej deprivácie, teda stavu, keď človek nemá prístup k základným životným potrebám.
To, že Slovensko obsadilo smutné prvé miesto v tomto rebríčku, odhaľuje nepríjemnú realitu:
- mäso a jeho náhrady sa pre veľkú časť obyvateľstva stávajú luxusom
- zvyšuje sa riziko zhoršeného zdravotného stavu spôsobeného nedostatkom vyváženej stravy
- rozdiely medzi krajinami EÚ sú výrazné, čo poukazuje na veľké nerovnosti v rámci Únie
Napriek tomu, že celkový priemer v EÚ sa za posledný rok mierne zlepšil (z 9,5 % na 8,5 %), Slovensko zaznamenáva opačný trend. Problém sa tak netýka len chudobou najviac zasiahnutých, ale postupne zasahuje aj širšie vrstvy spoločnosti.
