Európu šokoval prípad darcu spermií, ktorý nevedomky rozšíril závažnú genetickú mutáciu medzi desiatky detí. Z jeho darov sa narodilo najmenej 67 potomkov v rôznych krajinách, pričom už desať z nich bojuje s rakovinou. Odborníci bijú na poplach a žiadajú prísnejšiu reguláciu darcovstva spermií na úrovni celej Európskej únie.
Medzi rokmi 2008 a 2015 sa z darcovstva spermií jedného muža narodilo najmenej 67 detí po celej Európe, od Belgicka až po Grécko. Až 23 z nich má genetickú mutáciu TP53, ktorá spôsobuje Li-Fraumeniho syndróm, teda zriedkavé dedičné ochorenie spojené s vysokým rizikom rakoviny už v mladom veku.
Biologička Edwige Kasperová, ktorá mutáciu objavila, varuje: „Ide o variant génu, ktorý jednoznačne zvyšuje riziko vzniku rakoviny. Tieto deti by mali byť zaradené do genetického poradenstva a sledovania,“ píše stránka eshg.org.
Desiatim deťom už bola rakovina diagnostikovaná. Podľa správy portálu CNN sa deti narodili v rôznych krajinách Európy, napríklad v Belgicku, Dánsku, Francúzsku, Nemecku, Grécku, Španielsku, Švédsku či Spojenom kráľovstve.
Darca netušil, že prenáša smrteľné riziko
Muž, ktorý spermie daroval, bol v čase darcovstva zdravý a o svojej genetickej mutácii nevedel. Podľa hovorkyne Európskej spermobanky Julie Pauly Budtzovej prešiel darca štandardnými testami, no mutácie ako TP53 sa bez cielenej analýzy jednoducho nemusia odhaliť.
Tento alarmujúci prípad opäť rozprúdil debatu o potrebe obmedzenia počtu detí, ktoré môžu byť počaté zo spermií jedného darcu. Odborníci varujú, že podobné situácie sa môžu opakovať, ak sa nezavedú prísnejšie pravidlá.
„Potrebujeme jednotnú reguláciu v rámci EÚ, aby sa podobným prípadom dalo predchádzať. Je nevyhnutné stanoviť globálny limit počtu potomkov, ktorí môžu pochádzať od jedného darcu,“ zdôraznila Kasperová.
Sociologička Nicky Hudsonová pre denník The Guardian upozornila na problém medzinárodného rozptylu detí z darcovstva. Keďže sa rodia v rôznych krajinách, je náročné ich sledovať a včas varovať rodiny o genetických rizikách.
„Hoci ide o zriedkavý prípad, musíme zvažovať, ako lepšie koordinovať medzinárodné postupy. Potrebujeme efektívnejšie systémy na sledovanie využitia darcov a informovanie príjemcov, ak sa v budúcnosti objaví riziko genetického ochorenia.“ dodala Hudsonová.
