V debatách o osobných financiách sa čoraz častejšie stretávajú dve zásadné predstavy. Na jednej strane je to myšlienka cieľavedomého sporenia a budovania majetku takým spôsobom, aby človek v neskoršom veku mohol prestať pracovať bez obáv o peniaze.
Tento prístup stavia na dlhodobom investovaní a hľadaní pasívnych príjmov, ktoré pokryjú bežné životné náklady. Na druhej strane vystupuje názor, že peniaze netreba nechať „ležať“ až do konca života, ale rozumne ich míňať počas aktívnych rokov, aby si človek užil zážitky a vzdelanie. Ako návod pre mnohých slúži aj kniha Die with Zero z roku 2020 od Billa Perkinsa, o ktorej hovorí aj Finsider.sk.
Tento postoj presadzuje napríklad autor svojej kontroverznej knihy, ktorý odporúča neponechávať veľké bohatstvo nevyužité po smrti, ale použiť čas a prostriedky na zážitky v čase, keď ich dokážeme najviac oceniť.
Kedy začať míňať a čo to znamená v praxi?
Odborníci sa väčšinou zhodujú, že najprv treba vybudovať určitú finančnú rezervu. Až potom prichádza priestor na premyslené míňanie bez rizika narušenia stability. Niektorí odborníci upozorňujú, že zmysel je v tom, aby peniaze boli nástrojom ku šťastiu, nielen cieľom samým o sebe. Preto odporúčajú podporiť deti alebo mladých ľudí v štarte.
Napríklad pomocou pri kúpe prvého bývania alebo pri rozbehu kariéry, namiesto odkladania dedičstva na veľmi neskorý vek, keď už týmto ľuďom tieto prostriedky prinesú menší úžitok. Investovanie do zážitkov, cestovania či spoločných chvíľ s rodinou prináša emocionálny úžitok, ktorý s časom rastie, a preto by sa takýmto výdavkom malo venovať viac pozornosti v mladších či stredných rokoch, kým človek má zdravie a energiu.
Čo teda odporúča v skratke?
- Najprv si vytvorte rezervu a splňte základné finančné ciele.
- Plánujte zážitky podľa vekových období a energetických možností.
- Pomoc deťom v štarte môže mať vyšší efekt než neskoré dedičstvo.
- Investície do zážitkov mnohokrát prinášajú trvalejšiu radosť než hmotné veci.
Dom, investície a riziká „minúť všetko“
Otázka, či majetok minúť alebo nechať potomkom, rozdeľuje spoločnosť odborníkov. Niektorí považujú napríklad vlastné bývanie za stabilný pilier financií: po splatení hypotéky klesajú náklady na bývanie a majetok chráni pred infláciou. Iní varujú, že nehnuteľnosť môže byť aj bremenom — vyžaduje opravy, starostlivosť a jej hodnota nemusí rásť donekonečna.
Preto sa odporúča diverzifikovať: kombinovať napríklad dlhodobé investície (indexové fondy) s rozumným vlastníctvom nehnuteľnosti alebo prenajímaním, ak očakávate výnos. Kritici radikálneho míňania upozorňujú však tiež na riziká: prístup „minúť všetko“ je väčšinou reálny pre majetných, kým ľudia s nižšími príjmami musia prioritne najprv nasporiť.
Ďalším rizikom je, že rýchle vyčerpanie úspor môže viesť k zhoršeniu životnej úrovne vo vysokom veku. Tiež môže vzniknúť nežiaduca finančná lekcia pre potomkov. Keď rodičia míňajú bez dlhodobého plánu, deti sa môžu naučiť, že pravidelné sporenie a investovanie nemajú hodnotu.
Odborní investori pritom zdôrazňujú, že nie je nutné vyberať len jednu cestu. Dá sa budovať majetok a zároveň si pravidelne dopriať zážitky. Niektorí investori v praxi kombinujú viacero stratégií naraz: sporenie, tvorbu hodnotových aktív a investovanie do zážitkov.
Navyše, podľa jednej z rád je vhodné nájsť svoje „optimálne maximum“ majetku. Bod, pri ktorom už viac peňazí neprináša primeraný úžitok, a začať z neho časť uvoľňovať v období, keď to dáva najväčší zmysel (napríklad medzi 45. a 60. rokom). Tento prístup podporuje hľadanie rovnováhy medzi životnou spokojnosťou tu a teraz a zabezpečením dôstojného dôchodku.
