Stovky zastrelených šeliem mali priniesť pokoj, no realita v slovenských lesoch ukazuje presný opak. Hoci poľovníci plnia kvóty a úradníci obhajujú radikálne riešenia, štatistiky neúprosne stúpajú.
Masívny odstrel medveďov nielenže nezastavil útoky na ľudí, ale podľa ochranárov situáciu ešte zhoršuje. Píše o tom aj STVR.
Rovnica, ktorú si stanovilo ministerstvo životného prostredia, bola menej medveďov sa rovná menej problémov. Štát tento rok povolil odstrel 350 jedincov, pričom k dnešnému dňu už padlo 201 kusov. Keď sa pozrieme do nedávnej minulosti, ide o drastický nárast – v porovnaní s obdobím spred dvoch rokov sa zastrelilo približne dvadsaťkrát viac zvierat. Čísla však odmietajú spolupracovať s teóriou. Počet útokov na človeka neklesol ani o zlomok, práve naopak. Slovensko zaznamenalo nový, smutný rekord v podobe sedemnástich stretov.
Keď strach stlačí spúšť na oboch stranách
Odborníci z mimovládneho sektora vidia za rastúcim počtom konfliktov práve zvýšený tlak na zvieratá. Erik Baláž z iniciatívy My sme les upozorňuje, že stresované zviera reaguje inštinktívne a nebezpečne. „Čím viac sa na medvede poľuje, tým je väčšie riziko, že budú napadnutí ľudia. Pretože tie útoky sú obranné útoky a medveď útočí zo strachu,“ vysvetľuje ekológ. Zviera, ktoré sa cíti ohrozené, prestáva byť opatrné a stáva sa agresívnym obrancom vlastného života.
Štát však argumentuje inou logikou a zaviedol takzvané „buffer zóny“ v okolí obcí. Filip Kuffa, štátny tajomník envirorezortu, v tom má jasno a pravidlá nastavil striktne. „Keď medveď proste vstúpi do tejto takzvanej buffer zóny, tak to je už legitímny dôvod na jeho odlov,“ tvrdí Kuffa. Podľa neho je bezpečnosť ľudí v intravilánoch a ich bezprostrednom okolí nadradená ochrane konkrétneho jedinca, ktorý prekročí neviditeľnú hranicu.
Umierajú tí, ktorí nič neurobili?
Ostáva aj otázka, či guľky končia v telách skutočných problémových jedincov. Rastislav Mičaník zo združenia Aevis kritizuje systém ako chaotický a nepresný. „Ten lov medveďov je neadresný, zabíjajú sa jedince, ktoré nič nespôsobili,“ varuje. Podľa neho tak prichádzame o medvede, ktoré sa ľuďom vyhýbali, zatiaľ čo „kontajnerové“ typy môžu prežiť.
Štátna ochrana prírody sa voči týmto obvineniam bráni a tvrdí, že jej ľudia nekonajú naslepo. Generálny riaditeľ Roman Fajth uisťuje verejnosť o odbornosti zásahov. „Naši odborní zamestnanci majú zmapovaný terén. V podstate presne vedia, aké medvede sa v tom danom teréne pohybujú,“ oponuje. Ministerstvo trvá na tom, že eliminácia sa týka výhradne tých zvierat, ktoré stratili plachosť a zdržiavajú sa tam, kde nemajú čo hľadať.
Spor sa preniesol už aj do právnej roviny. Aktivisti podali na ministerstvo 33 žalôb pre neadresné odstrely. Filip Kuffa však poukazuje na legislatívny rámec, ktorý podľa neho nevyžaduje občiansky preukaz medveďa. „Bernský dohovor ani Smernica Európskej únie, ani náš zákon nehovorí o tom, že my máme presne identifikovať nejakého jedinca,“ argumentuje.
Ploty fungujú lepšie ako pušky
Kým sa vedú hádky o kvótach, ochranári pripomínajú riešenia, ktoré fungujú bez krviprelievania. Prevencia sa ukazuje ako efektívna cesta. Zabezpečené kontajnery a elektrické ohradníky okolo kukurice by mohli vyriešiť väčšinu konfliktov skôr, než vôbec vzniknú. „Ak by sme zabezpečili to, že nebudú v podhorí vnadiská, ak by boli dobre ohradené kukuričné polia, tak tých konfliktov by bolo ďaleko menej,“ dodáva Baláž.
Budúcnosť slovenských medveďov ostáva nejasná. Vláda totiž zatiaľ neoznámila, koľko povolení na odstrel vydá na budúci rok.
