Niektorí rodičia opisujú, že ich deti počas chrípky s vysokými teplotami v noci prežívali desivé stavy, pri ktorých boli dezorientované, vystrašené a hovorili o veciach, ktoré v skutočnosti neexistovali. Odborníčky vysvetľujú, že v mnohých prípadoch ide o tzv. horúčkové delírium a radia, ako v takýchto situáciách postupovať a kedy už treba vyhľadať lekársku pomoc.
Júlia spomína na noc, keď sa jej takmer štvorročný syn náhle prebral zo spánku v silnom rozrušení. Tvrdil, že v izbe vidí zvieratá a postavy, ktoré ho chcú napadnúť, a prepadol ho intenzívny strach. Chlapec bol pritom chorý na chrípku a mal veľmi vysokú teplotu, uvádzajú tvnoviny.sk.
Ochorenie sa u oboch detí spočiatku prejavovalo len nádchou, no o niekoľko dní sa jeho stav prudko zhoršil. V noci začal vracať, bol malátny a teplota mu vystúpila nad 38 stupňov. Po podaní liekov sa horúčka na čas znížila, no po niekoľkých hodinách opäť stúpla až k hranici 40 stupňov. Práve vtedy sa uňho objavili epizódy zmätenosti a vidín, pri ktorých mal pocit, že okolo neho sú ľudia či zvieratá, ktoré v skutočnosti neboli prítomné. Bál sa, kričal a triasol sa, akoby prežíval nočnú moru v bdelom stave.
Podobné stavy sa opakovali viac nocí po sebe, vždy v čase, keď mu opäť vyskočila teplota. Pomáhalo najmä rozsvietené svetlo, presun do inej miestnosti a fyzický kontakt, ktorý ho postupne upokojil. Chrípka sa napokon rozšírila v celej rodine vrátane starých rodičov.
Svoje skúsenosti opisuje aj Dominika, ktorej osemročný syn mal pri horúčke nad 39 stupňov krátke, no intenzívne epizódy dezorientácie. Po prebudení sa správal nezvyčajne, pôsobil odtrhnuto od reality a vyjadroval strach z obrazov a tvarov, ktoré údajne videl pred sebou. Po niekoľkých minútach sa upokojil, zaspal, no po ďalšom prebudení sa stav zopakoval. Chlapec mal po celý čas výrazný strach a nechcel zavrieť oči, lebo sa obával, že sa nepríjemné zážitky vrátia.
Pri chrípke je delírium časté
Všeobecná lekárka Diana Baranová vysvetľuje, že chrípka môže u detí vyvolať okrem typických príznakov aj prechodné poruchy vnímania, zmätenosť či blúznenie. Podľa nej ide o dôsledok silnej zápalovej reakcie organizmu, pri ktorej sa uvoľňuje veľké množstvo látok ovplyvňujúcich aj činnosť mozgu. Vysoká telesná teplota a často aj nedostatok tekutín spôsobujú, že detský mozog reaguje citlivejšie a môže dočasne „zlyhávať“ v spracovaní podnetov.
Pediatrička Kristína Visolajská dopĺňa, že v takýchto prípadoch ide najčastejšie o horúčkové delírium, ktoré laici označujú ako blúznenie pri teplote. Podľa nej sa tieto stavy neviažu výlučne na chrípku, ale môžu sa objaviť pri rôznych infekciách sprevádzaných vysokou horúčkou. Zdôrazňuje, že hoci správanie dieťaťa môže pôsobiť dramaticky, samotné halucinácie počas horúčky ešte neznamenajú vážne poškodenie mozgu ani psychickú poruchu.
Lekárky rodičom odporúčajú zachovať pokoj, byť pri dieťati, chrániť ho pred úrazom a snažiť sa ho upokojiť jednoduchými vetami a dotykom. Dôležité je znižovať teplotu liekmi primeranými hmotnosti, zabezpečiť dostatok tekutín, vetrať miestnosť a minimalizovať rušivé podnety. Po ústupe horúčky je potrebné sledovať, či sa dieťa správa opäť primerane svojmu veku a nemá ťažkosti s dýchaním.
Okamžité vyšetrenie je podľa odborníčok nutné vtedy, ak zmätenosť pretrváva aj po poklese teploty, dieťa je extrémne spavé, nereaguje, objavia sa kŕče, výrazná dýchavičnosť, modranie pier alebo príznaky ako stuhnutý krk, silné bolesti hlavy, opakované vracanie či poruchy chôdze a reči.
Visolajská zároveň upozorňuje, že tento rok sa šíri obzvlášť agresívny variant chrípky, ktorý často spôsobuje niekoľkodňové vysoké horúčky okolo 40 stupňov, výraznú únavu a dlhotrvajúci kašeľ. Podľa nej práve to môže vysvetľovať, prečo sa u niektorých detí objavujú aj výrazné zmeny správania. Baranová dodáva, že podobné epizódy sa môžu pri ďalšom ochorení s vysokou teplotou zopakovať, no samy osebe neznamenajú trvalé poškodenie nervového systému.
