Aký je najvyšší snehuliak na svete? No, v skutočnosti je to snehová žena. V roku 2008 obyvatelia mesta Bethel v štáte Maine v USA postavili „snehuliačku“ Olympiu. Olympia dosahovala impozantnú výšku 37,21 m (niečo vyše 122 stôp).
Veda prispela k zisteniu, ako postaviť dokonalého snehuliaka. Ukázalo sa, že kľúčom k úspechu je správny typ snehu. Najlepší je sneh, ktorý sa nahromadí, keď je teplota vzduchu tesne nad bodom mrazu, približne 0 – 2 °C, píše portál sciencefocus.com.
Pri tejto teplote sa medzi kryštálmi ľadu vytvára voľná voda, ktorá pôsobí ako lepidlo, vďaka ktorému snehuliak drží svoj tvar. Ideálny je sneh s vlhkosťou medzi 3 až 8 %, ale ak prekročí 15 %, budete sa stretávať s kašou.
Prečo však staviame snehuliakov, keď sa jednoducho roztopia? Prvé známe vyobrazenie snehuliaka pochádza z roku 1380 z holandskej modlitebnej knihy s názvom Book of Hours (Kniha hodín). Na rozdiel od veselých obrázkov snehuliaka Frostyho alebo Olafa z filmu Frozen, táto ilustrácia zo 14. storočia zobrazuje nahnevaného snehuliaka, ktorý sa topí pri ohni.
Sneh ako prostriedok komunikácie
Podľa historika Roberta Ecksteina sneh poskytoval ľuďom možnosť vyjadriť sa. Sneh označil za „bezplatný umelecký materiál“. Stavanie snehuliakov pravdepodobne slúžilo ako zábava aj kreatívna forma sebavyjadrenia, podobne ako dnešné selfie.
Ľudia si mohli pre zábavu (alebo pre márnivosť) vytvárať snehové verzie seba samých. Dokonca aj slávny Michelangelo bol v roku 1494 požiadaný, aby postavil obrovského snehuliaka pre Piera Medicejského, nazývaného aj ako Nešťastného.
Stavanie snehuliakov je tiež kreatívnym spôsobom, ako vyjadriť svoje názory na politické otázky. V roku 1511 vytvorili obyvatelia Bruselu viac ako 200 snehuliakov, z ktorých si mnohí robili žarty z politikov alebo iných verejných činiteľov. Sneh sa stal prostriedkom komunikácie.
