Opäť sme otestovali potravinu, tentoraz vegánsku a pôvodom z Ázie. Na našom trhu je známa už dlho a používa sa často práve v ázijskej kuchyni. Vďaka svojej relatívne neutrálnej chuti sa dobre hodí do rôznych jedál. Tak čo, už viete o čom je reč? Tento mesiac sa pozrieme na zúbok tofu.
Pre niekoho nudný blok bielej hmoty bez chuti, pre iného všestranný základ kuchyne. Tento sójový produkt sa už dávno usadil aj na našich tanieroch – nielen v jedálnych lístkoch vegánov, ale aj u ľudí, ktorí hľadajú rastlinné alternatívy k mäsu. No nie je tofu ako tofu. Rozdiely v textúre, chuti aj pôvode sóje môžu byť prekvapivo výrazné. Preto sme sa rozhodli otestovať štyri rôzne druhy tofu natur, teda bez príchute, aby sme zistili, ktoré z nich obstojí najlepšie.
Tofu má za sebou úctyhodne dlhú históriu. Jeho pôvod siaha do Číny približne pred 2000 rokmi, do obdobia dynastie Han. Legenda hovorí, že vzniklo náhodou – kuchár vraj pridal do sójového mlieka morskú soľ obsahujúcu prírodné zrážadlá a vznikla jemná hmota pripomínajúca syr. Odtiaľ sa výroba tofu rozšírila do Japonska, Kórey, Vietnamu a ďalších ázijských krajín, kde sa stalo každodennou súčasťou stravy.
Tofu je potravina vyrobená zo sójových bôbov, ktoré sa spracúvajú podobne ako mlieko pri výrobe syra. Najprv sa bôby namočia, rozmixujú a uvaria, čím vznikne sójové „mlieko“. To sa následne zrazí pomocou zrážadla (najčastejšie nigari – chlorid horečnatý, alebo síran vápenatý) a vzniknutá zrazenina sa lisuje do pevných blokov. Výsledný produkt môže mať rôznu konzistenciu – od jemného a hodvábneho až po tuhý a pevný – v závislosti od množstva vody, ktoré sa z neho vytlačí.
Ako dopadlo testovanie tofu?
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
